Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       8. apríl 2003 Príde po Iraku Sýria? Daniel Raus V súvislosti s očakávaným koncom vojny v Iraku sa objavuje otázka, či sa tým skončí vojenská misia spojencov v oblasti. Režimov, podobných tomu bagdadskému, je tam totiž viacero. Jedným z adeptov je, podľa pozorovateľov, Sýria. Tá je podozrievaná z podpory terorizmu a je aj silne protiamerická. Ako ale podotýka Daniel Raus, veci zrejme nebudú až také horúce. Viacerí americkí predstavitelia sa v posledných dňoch a týždňoch vyslovili kriticky voči Sýrii. Jedným z nich bol minister obrany Donald Rumsfeld, ktorý obvinil režim v Damasku z aktívnej podpory Husajnovho režimu: AUDIO: „Máme informácie o vojenských dodávkach, idúcich cez hranice zo Sýrie do Iraku“. Minister zahraničných vecí Colin Powell vzápätí dôrazne varoval Sýriu. Naznačil, že táto krajina je na rázcestí a bude zodpovedná za svoje rozhodnutia: AUDIO: „Sýria môže pokračovať v podpore teroristov a dohasínajúceho režimu Saddáma Husajna, alebo sa môže vydať nádejnejším smerom. Každopádne ale nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia a dôsledky“. Problematických režimov je v oblasti Blízkeho východu viacero. Na rozdiel od väčšiny z nich ale vystupuje Sýria takmer ako Husajnov spojenec. Mimochodom, v súčasnosti je členom Bezpečnostnej rady OSN, kde podporila poslednú rezolúciu o Iraku, okrem toho ale vystupovala stále na jeho obranu. Už pred vojnou, počas misie inšpektorov OSN, sa objavili podozrenia, že iracký režim ukryl zbrane na sýrskom území. Prezident Assad napokon počas vojny predpovedal, že spojencom sa nepodarí potlačiť odpor Iračanov a sýrsky hlavný muftí Šejk Ahmad Kaftáro vyzval na samovražedné útoky proti spojeneckým jednotkám. Vydavateľ internetového magazínu Middle East Intelligence Bulletin Gary Gambill tvrdí, že prezident Assad vidí pad bagdadského režimu ako výzvu pre seba: AUDIO: „Pád Saddáma je príležitosťou pre Assada, pretože za Saddáma nikdy nemohol byť najtvrdším arabským vodcom“. Dodajme, že terajší prezident Bašir Assad je synom bývalého prezidenta, známeho tvrdým postupom voči akejkoľvek opozícii. Po jeho smrti a nástupe Bašira sa očakávali pozitívne reformy a aspoň čiastočný obrat zahraničnej orientácie. Nič také ale neprišlo. Baširov režim je rovnako tvrdý, ako v časoch jeho otca. Gary Gambill ale neočakáva, že by chcel Washington ďalšiu vojenskú misiu: AUDIO: „Myslím si, že Spojené štáty sa určite nezaoberajú myšlienkou zmeny režimu v Sýrii. Dôvodom je to, že Assadov režim nemôže padnúť pokojnou cestou“. Problém so Sýriou sa bude riešiť skôr diplomaticky, ako vojensky. Spojené štáty sa zrejme pokúsia zabrániť naplneniu ambícií Damasku, ktorý sa chce stať hovorcom celého arabského sveta. Hovorí Tim Niblock z exeterskej univerzity: AUDIO: „Myslím si, že Sýria je jednou z mála arabských krajín, ktorá sa cíti na to, aby hovorila v mene všetkých Arabov. Iné krajiny si dávajú pozor, aby neurazili Spojené štáty. Ale Sýria z historických, ekonomických aj iných dôvodov takúto potrebu necíti“. Sýria je známy podporou palestínskych radikálov z hnutia Hamas či Islamský džihád. Podporuje tiež libanonský Hizballáh. Tamojšie vedenie oscilovalo medzi arabským nacionalizmom a socializmom a dlhodobo odmieta rokovania s Izraelom, kým nedostane späť okupované Golanské výšiny. Je prakticky vylúčené, že by zvyšné arabské krajiny prijali Sýriu ako svojho vodcu. Napriek tomu môže byť režim v Damasku nebezpečný, najmä podporou teroristických skupín. Ak teda nezmení kurz, môže sa dostať do vážnej izolácie. Nabudúce sa môže v Bezpečnostnej rade hlasovať aj o ňom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...