Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       9. apríl 2003 Zasadanie Bezpečnostnej rady OSN o Severnej Kórei Miroslav Neoveský Dnes popoludní sa zišla na zasadanie Bezpečnostná rada OSN. Jediným bodom na programe je Severná Kórea, deň pred oficiálnym odstúpením Pchjongjangu od Zmluvy o nešírení atómových zbraní. Príspevok s použitím materiálu spravodajcu Slobodnej Európy v OSN Roberta McMahona pripravil Miroslav Neoveský. Už začiatkom tohto týždňa sa piati stáli členovia Bezpečnostnej rady nedokázali zhodnúť na odsúdení severokórejského programu vývoja nukleárnych zbraní. Čína je proti takémuto odsúdeniu, lebo by vraj iba zhoršilo situáciu, a preferuje dvojstranné rokovania medzi Pchjongjangom a Washingtonom. Rusko zaujalo podobný postoj. Oproti tomu Veľká Británia, a aj Francúzsko, podporili postoj Washingtonu a žiadali schválenie ostrého vyhlásenia. Poradca generálneho tajomníka OSN, Maurice Strong v rozhovore s novinármi tiež naznačoval, že ostré vyhlásenie Bezpečnostnej rady by mohlo, ako povedal doslova, „vyhrotiť konfrontačnú povahu krízy“. Počas posledných mesiacov rokoval s delegáciami tak Spojených štátov, ako aj Severnej Kórey a povedal, že riešenie je ešte stále možno dosiahnuť, ak sa len obe strany dohodnú na podmienkach rozhovorov. Severná Kórea sa pripojila k Zmluve o nešírení atómových zbraní v roku 1985 a tým tiež súhlasila s inšpekciami Medzinárodného úradu pre atómovú energiu. V septembri minulého roku rokoval v Pchjongjangu námestník amerického ministra zahraničných vecí James Kelly, ktorý sa svojich partnerov rovno spýtal, či obnovili svoj program vývoja nukleárnych zbraní. Po kladnej odpovedi Severokórejčanov Spojené štáty zastavili humanitárnu a finančnú pomoc, keďže obnovenie programu vývoja atómových zbraní bolo jasným porušením rámcovej dohody so Spojenými štátmi z roku 1994. V decembri režim Kim Il Čonga vypovedal inšpektorov a reštartoval svoj reaktor v Jongbjone. Medzinárodný úrad pre atómovú energiu na to postúpil celú záležitosť Bezpečnostnej rade OSN, ktorá je splnomocnená zaviesť voči Severnej Kórei sankcie, čo by však Pchjongjang považoval za vyhlásenie vojny. Začiatkom minulého roka prezident Bush označil Severnú Kóreu spolu s Irakom a Iránom za „os zla“. V júni toho istého roku oznámil novú obrannú stratégiu, zahrnujúcu aj preventívne údery proti nepriateľským krajinám a režimom. Osobitne po začatí vojenských operácií v Iraku sa režim v Pchjongjangu cíti byť týmto ohrozený a požaduje, aby Spojené štáty podpísali so Severnou Kóreou pakt o neútočení, čo Washington odmieta s odôvodnením, že nemá v úmysle použiť proti nej vojenskú silu. Medzitým však mnohé naznačuje, že hoci nerada a iba váhavo, tak sa americká administratíva pripravuje poskytnúť Pchjongjangu isté ústupky. Expert na kórejské záležitosti a profesor fakulty práva a diplomacie na Tuft´sovej Univerzite v Massachussets Sung-jun Leehovorí: AUDIO „Predpoklad, z ktorého Bushova administratíva vychádza je, že je prakticky takmer nemožné presvedčiť Severnú Kóreu, aby sa vzdala svojho nukleárneho programu, osobitne ak ide o režim, ktorý zlyhal a je odsúdený k zániku.“ Profesor Lee tiež odmieta tvrdenie, že to bola Bushova zmienka o „osi zla“, ktorá vyprovokovala Pchjongjang k obnoveniu nukleárneho programu, keďže severokórejský režim už krátko po podpise Rámcovej zmluvy s Washingtonom v roku 1994 začal tajne pracovať na programe vývoja atómových zbraní, čo bolo jasným porušením zmluvy. A tak neudivuje, že podobne ako iní experti, ani Sung-jun Lee neočakáva od dnešného zasadania Bezpečnostnej rady veľa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...