Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       10. apríl 2003 V Iraku pribúda civilných obetí Anna Rausová Už pred vojnou v Iraku upozorňovali jej odporcovia na to, že pri nej zahynú nevinní civilisti. Napriek snahám spojencov a ich presnej vojenskej technike sa ani táto vojna neobišla bez obetí civilistov. Analýzu na túto tému pripravila korešpondentka Slobodnej Európy Kathleen Knoxová. Po jednom z útokov spojencov zostal dvanásťročný Ali Ismail Abbas bez oboch rúk, navyše bez rodičov. Zastavenie náletov na Bagdad prišlo pre neho neskoro. Reportéra tlačovej agentúry Reuters sa so slzami v očiach opýtal: „Môžete mi pomôcť, aby som opäť mohol mať obe ruky?“ Obrázky tohto dvanásťročného chlapca obleteli celý svet a sú pripomienkou, akú cenu musia za vojnu v Iraku platiť civilisti. Iracké úrady odhadli minulý týždeň asi 1 250 obetí a vyše 5000 zranených. Presnejšie čísla však budú známe neskôr. Červený kríž zatiaľ nemá odhady, včera zastavil v Bagdade činnosť kvôli nebezpečnej situácii, ale ako povedala jeho hovorkyňa Nada Doumaniová , tamojšie nemocnice sú preplnené a sú bez vody a elektriny: AUDIO: „Včera a myslím si že je to tak aj dnes, boli nemocnice celkom preplnené. Majú veľa pacientov, zranených vo vojne a ťažko to zvládajp s postupujúcou vojnou“. Správy o tragédiách, akú zažil v noci spiaci, nič netušiaci 12-ročný Ali, sú na dennom poriadku. Pre niektorých ľudí je nebezpečné zostať doma, iní sa zasa boja utiecť preč. Pravdepodobne najtraumatickejšie sú zábery malých detí, ktoré sa ocitli uprostred bojov. Jeden Iračan opísal svoj tragický príbeh, ktorý však nie je ojedinelý: 11 príslušníkov jeho rodiny v meste Hilla, južne od Bagdadu, zahynulo pri raketovom útoky americkej helikoptéry. Boli medzi 33-a obeťami, ktoré si tento útok vyžiadal. Bežným Iračanom však sťažujú osud samotní irackí vojaci, prezlečení do civilných šiat, pokúšajúci sa o samovražedné útoky proti koaličným silám, pri ktorých už prišli o život americkí vojaci. Obyčajní Iračania sú preto považovaní za podozrivých a stávajú sa pre spojencov terčami, ak neuposlúchnu opakované výzvy. Pri jednom takomto incidente bolo zastrelených 11 osôb, väčšinou žien a detí na americkom vojenskom kontrolnom stanovišti potom, ako ich auto odmietlo zastaviť. Tí, čo streľbu prežili neskôr spojencom povedali, že sa chceli dostať bližšie k spojeneckým líniám, pretože túto radu čítali v letáku, zhodenom koaličnými lietadlami. Rada znela, aby odišli kvôli vlastnej bezpečnosti. Tento týždeň spravodajca tlačovej agentúry Associated Press zasa referoval o inom, ale podobnom prípade. Videl starého muža, blížiaceho sa s palicou k príslušníkom americkej pechoty, ktorá prechádzala jeden z bagdadských mostov. Muž vyzeral celkom dezorientovaný a ignoroval varovné výstrely, tak ho zastrelili. Boje však sprevádza chaos a preto často nie je jasné, kto je zodpovedný za smrť a zranenia civilistov. Americká aj britská armáda zdôrazňuje zo začiatku, že sa snažia minimalizovať obete civilistov. Jedným spôsobom je používanie presnej munície na starostlivo vybrané ciele. Už pred začiatkom vojny to povedal americký minister obrany Donald Rumsfeld : AUDIO: „Je neuveriteľné vidieť schopnosť vybrať ciele a starostlivosť, ktorá je tomu venovaná, vidieť ako sú presne zasiahnuté vybrané ciele, je v tom aj starostlivosť a ľudskosť“. Ale aj v prípade, že rakety presne zasiahnu ciele, nemusia byť civilisti ušetrení zásahu. Korešpondent SE Charles Reckgnagel navštívil v Basre na juhu Iraku vilu, v ktorej bol údajne usmrtený jeden z najbližších Husajnových spojencov, známy pod prezývkou „Chemický Ali“. Koaličné bomby údajne zasiahli cez víkend vilu, ale podľa Reckgnagela zahynulo pritom 13 osôb v susedstve, väčšina z nich boli príbuzní riaditeľa nemocnice v Basre: AUDIO: „Jeden z rozhnevaných susedov mi povedal: Ak chcete zabiť nejakú osobu, nezabíjajte každého v jeho okolí“. Správy o obetiach civilistov v Iraku sťažujú spojencom snahu vysvetliť, že vojna je pre Iračanov oslobodením. Kritici hovoria, že o oslobodzovaní sa dá len ťažko hovoriť, keď vám zabijú rodinu alebo priateľov. Včerajšie zábery osláv z centra Bagdadu a ďalších miest prinášajú so sebou otázku, či predsa len sloboda neospravedlní nakoniec smrť tých, ktorí zomreli nevinne. Emma Nicholsonová z Európskeho parlamentu, ktorá celé roky pracovala na presadzovaní rozvojových a zdravotných programov pre deti v Iraku dala na túto otázku v britských novinách Times takúto odpoveď: AUDIO: „Rozsiahle utrpenie, ktoré spôsoboval Saddám Husajn ľuďom, treba zastaviť, dokonca aj za hroznú cenu vojny. Za tým, sa do centra pozornosti dá bolesť dvanásťročného nevinného chlapca, je vlastne snaha, aby svet uznal, že vojna prebieha za strašnú cenu a že treba najprv vyskúšať iné možnosti. Ale i tak, ak sa nijak inak nedá zosadiť diktátora, sila je jedinou možnosťou“. Príbeh 12-ročného Aliho má však, v rámci možností, optimistický záver. Jedna bohatá žena v Indii sa ponúkla, že zaplatí protézu jeho rúk, jedna britská klinika zasa prišla s návrho, že operáciu zdarma uskutoční. Aliho osud zostáva tragický, napriek tomu majú oproti nemu mnohí civilisti v Iraku podstatne menej šťastia – pravda ak sa o šťastí dá hovoriť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...