|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
10. apríl 2003
|
OSN a povojnový Irak
|
Miroslav Neoveský
|
Ozvalo sa niekoľko hlasov, že Organizácia spojených národov by mala hrať vedúcu úlohu v povojnovom Iraku. Avšak v jej Bezpečnostnej rade niet zatiaľ nijakých náznakov, že by sa jej členovia dokázali zhodnúť v tejto otázke. Príspevok s použitím materiálov spravodajcu Slobodnej Európy v OSN Roberta McMahona pripravil Miroslav Neoveský.
Čím väčšmi sa vojenské operácie v Iraku chýlia ku koncu, tým väčšmi sa zdá, že Organizácia spojených národov sa ocitá v úlohe diváka a nie režiséra. Tým bola po dlhých dvanásť rokov pri odzbrojovaní Saddámovho Iraku, pri inšpekciách a pri poskytovaní humanitárnej pomoci. Humanitárne podorganizácie OSN zrejme veľmi skoro prevezmú opäť vedúcu úlohu v krajine, ale kľúčové rozhodnutia o budúcnosti Iraku vychádzajú nie z Bezpečnostnej rady OSN, ale z Washingtonu.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan síce menoval špeciálneho poradcu pre otázky povojnového Iraku, ale tiež povedal, že bude čakať na direktívy Bezpečnostnej rady. Tá však zostáva aj naďalej rozdelená. Rusko a osobitne Francúzsko jasne dali najavo, že si neželajú, aby Bezpečnostná rada urobila akýkoľvek krok, ktorý by legitimoval vojenský zásah v Iraku. Ruský veľvyslanec Sergej Lavrov na otázku, aké sú vyhliadky na menovanie koordinátora OSN pre Irak, ktorý by spolupracoval s Veľkou Britániou a Spojenými štátmi odpovedal:
AUDIO
„Je to zodpovednosť okupačných mocností, podľa Ženevskej konvencie a nemyslím si, že s tým má OSN čokoľvek dočinenia.“
Súčasný predseda Bezpečnostnej rady, mexický veľvyslanec Adolfo Zinser reportérom však povedal, že dúfa v skoré dosiahnutie jednotného postoja Rady pokiaľ ide o úlohu OSN v Iraku.
Americký prezident George Bush začiatkom tohto týždňa povedal, že očakáva od Spojených národov, že budú hrať, ako povedal doslova „vitálnu“ rolu v Iraku, čo mnohí interpretovali, že to znamená hlavne humanitárnu pomoc.
Medzičasom Biely dom menoval amerického generála vo výslužbe Jaya Garnera, aby v bezprostrednej budúcnosti viedol civilnú verejnú správu v Iraku, za britskej a americkej vojenskej prítomnosti. Veľvyslanec Spojených štátov pri OSN John Negroponte vyslovil nádej, že v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch sa Rade podarí napraviť pošramotené vzťahy z obdobia pred 17-tym marcom a dodal:
AUDIO
„Úprimne dúfame, že budeme môcť úzko spolupracovať s členmi Rady, vrátane tých stálych, ktorí boli proti našej akcii v debate pred 17-tym marcom. Určite dúfame, že nájdu cestu, aby mohli spolupracovať s nami a napredovať v tejto kritickej situácii.“
V súčasnosti je však spolupráca Bezpečnostnej rady, ako sa vidí, obmedzená iba na humanitárnu oblasť. Schválila rezolúciu, ktorá do 12.mája vložila kontrolu nad programom „ropa za potraviny“ do rúk generálneho tajomníka OSN Kofi Annana. A členovia Rady vyzývajú na schválenie ďalších dvoch miliárd 200 miliónov dolárov, čo by malo zabezpečiť potraviny a pomoc Iračanom na ďalších šesť mesiacov. Ďalším tvrdým orieškom, ktorého rozlúsknutie na Bezpečnostnú radu čaká, bude rozhodnutie, koho poveriť správou a kontrolou nad irackým naftovým priemyslom a jeho ziskami. Až do začatia vojenských operácií tým bola po dvanásť rokov, pri stálom obnovovaní rezolúciami, poverená Bezpečnostná rada.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|