Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       11. apríl 2003 Bude obnova Iraku pokročovaním sporov spojencov alebo príležitosťou pre ich prekonanie? Daniel Raus Vojne v Iraku predchádzali tvrdé rozpory medzi Spojenými štátmi a Veľkou Britániou na jednej strane a Francúzskom, Nemeckom a Ruskom na strane druhej. Režim Saddáma Husajna je teraz minulosťou, jeho tieň ale vzťahy spojencov naďalej ovplyvňuje. Otázka je, či sa ich podarí vylepšiť pri obnove Iraku. Vojna v Iraku narušila vzťahy medzi spojencami a zdá sa, že obnova Iraku ich nezlepší. Optimisti ale tvrdia, že práve v nej prichádza dobrá príležitosť na obrat k lepšiemu. Je ale otázka, či bude chcieť Washington urobiť veľkorysé gesto, najmä keď napríklad Francúzsko zotrváva v tvrdej rétorike a naďalej samo seba predstavuje ako protipól Spojených štátov. Za takmer isté možno považovať to, že OSN nebude mať hlavnú úlohu pri obnove Iraku. Rozhodujúci vplyv si podržia krajiny, ktoré v Iraku bojovali – teda Spojené štáty, sprevádzané Britániou, Austráliou a Poľskom. Americkí predstavitelia síce zdôrazňujú potrebu účasti medzinárodného spoločenstva, ale skôr ako partnera pri obnove. Takto sa vyjadril hovorca State Departmentu Richard Boucher: AUDIO: „Medzinárodné spoločenstvo môže robiť množstvo vecí, dvojstranne alebo cez také organizácie, ako sú Európska únia a NATO“. Je známe, že v samotnom Washingtone nepanuje jednotný názor. Práve State Department je za väčšiu účasť OSN, ministerstvo obrany chce mať veci pod kontrolou. To sa týka aj prípadnej účasti Francúzov, Rusov či Nemcov na obnove Iraku. Jedným z tvrdých kritikov týchto krajín zostáva námestník ministra obrany Paul Wolfowitz: AUDIO: „Dúfam napríklad, že zvážia obrovské dlhy, pochádzajúce z pôžičiek diktátorovi na nákup zbraní a budovanie palácov a represie. Mali by rozmýšľať, či by nebolo vhodné niektoré z týchto dlhov odpustiť, aby nimi nebola zaťažená budúca iracká vláda“. Rusko a Francúzsko majú v Iraku predovšetkým finančné záujmy – Husajnov režim dlhoval každej z týchto krajín zhruba 8 miliárd dolárov. Zrejme aj to určovalo ich postoje pred vojnou. Vo Washingtone sú ale aj zástancovia zmierlivého postoja. Viacerí pritom hovoria, že možno treba urobiť rozdiel medzi Nemeckom a Ruskom, ktoré dávajú najavo záujem o zlepšenie vzťahov, a Francúzskom, ktoré nič také nerobí. Ted Galen Carpenter z washingtonského Cato Institute vidí situáciu ako príležitosť: AUDIO: „Čo sa týka európskych spojencov, dúfam, že Spojené štáty ich nebudú trestať. Ak chce Bushova administratíva pokračovať v rovnakom duchu, rozpory sa budú prehlbovať. Myslím si, že európski spojenci sú ochotní prekonať škody, ale iniciatíva musí vychádzať z Washingtonu“. Poradca bývalého viceprezidenta Al Gorea Leon Feurth tvrdí, že Washington by mal hľadať kompromis. Nemal by dávať odmenu za obštrukcie, ale nemal by byť ani zbytočne striktný: AUDIO: „Nie som si istý, že veľkorysosť je v tomto prípade na mieste. Mala by to byť skôr určitá dávka reality a dôsledkov“. Dodajme, že osobitnou otázkou bude aj Turecko, ktoré zabránilo spojencom v otvorení severného frontu, čím vojnu skomplikovalo. Ankara sa zrejme už nebude tešiť takej dôvere Spojených štátov, ako pred vojnou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...