Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       11. apríl 2003 Stane sa Ahmad Šalabí irackým Karzajom? Gabriel Sedlák Podobne ako sa po páde Talibanu vrátili do vlasti predstavitelia afganského exilu, vracajú sa dnes do Iraku doterajší exiloví oponenti Saddáma Husajna. Ich úlohou bude zapojiť sa do formovania nového vedenia krajiny. O jednom z významných predstaviteľov irackej emigrácie hovorí Gabriel Sedlák. Irak hľadá svojho Hamida Karzaja. Úlohou tohto prechodného lídra Afganistanu je pripraviť krajinu na riadne voľby, v ktorých si Afganci zvolia svojich politických reprezentantov. Jedným z tých, o ktorých sa v súvislosti s hľadaním prechodného lídra Iraku hovorí, je Ahmad Šalabí. 57-ročný spoluzakladateľ Irackého národného kongresu, ktorý opustil Irak ešte ako nedospelý mládenec v roku 1956, pricestoval do južného Iraku minulú nedeľu. Na ceste domov ho sprevádzalo asi 700 príslušníkov slobodných irackých ozbrojených síl, vycvičených Američanmi a pripravených pomáhať koaličným silám pri konsolidácii situácie v krajine. Na stretnutie so Šalabím prišlo v prevažne šiítskej Nasíriji asi 10 tisíc ľudí. Pripomeňme, že k šiítskej vetve islamu, rozšírenej hlavne na juhu krajiny, sa hlási asi 60 percent irackej populácie. K menšinovým sunitom sa hlásila doterajšia bagdadská moc, predstavovaná Saddámom Husajnom. Šalabí je však iba jedným z tých, ktorí by sa mali podieľať na prechodnej správe krajiny po páde neobmedzenej vlády strany Baas, či presnejšie jej vodcu Saddáma Husajna. Šalabí je bývalým bankárom, má podporu amerického ministerstva obrany, no jeho vzťahy s vedením americkej diplomacie a ústrednou spravodajskou službou nie sú najlepšie. Predstavitelia State Departmentu i CIA pochybujú, že človek, ktorý bol niekoľko desaťročí v exile, si môže získať podporu domácej populácie. Marius Deed, vysokoškolský profesor z Washingtonu, ktorý sa zaoberá Blízkym východom, hovorí, že dôležitejšie ako Šalabího zlé vzťahy s ministestvom zahraničných vecí a so CIA je jeho kredit v očiach prezidenta Busha a ľudí okolo neho. AUDIO: „Je to rozhodnutie prezidenta, viceprezidenta a ministra obrany. A preto podľa mňa, ak Biely dom chce niekoho konkrétneho a Pentagon, keďže americkí vojaci sú na mieste, s tým súhlasí, potom táto osoba, v tomto prípade Šalabí, je naozaj kandidátom.“ Rozhodnutie Pentagonu vyslať Šalabího spolu so 700 ďalšími Iračanmi, ktorých vycvičili Američania, do Nasírije je interpretované ako preventívny vstup do vnútroirackej diskusie o budúcnosti krajiny, zrejme hlavne tej najbližšej. Námestník amerického ministra obrany Paul Wolfowitz však tvrdí, že Američania sa nesnažia presadiť ani Šalabího, ani nikoho iného na post budúceho lídra Iraku. Britský denník Guardian nedávno napísal, že podľa Washingtonu by dočasná vláda v Bagdade mala mať 23 ministerstiev a na čele každého by mali stáť jeden Američan so štyrmi irackými poradcami. V rámci tejto úvahy sa vraj rátalo s tým, že Šalabí by bol jedným z poradcov vo vedení ministerstva financií. Všeobecne sa pochybuje, že by sa šéf Irackého národného kongresu uspokojil s takouto pomerne nevýznamnou pozíciou. A pokiaľ ide o samotné usporiadanie dočasnej administratívy Iraku, Šalabí dokonca vyhlásil, že nevidí priestor pre Američanov v dočasnej irackej vláde. Otázniky však visia aj nad úlohou samotného Šalabího, keďže tento bývalý bankár bol v susednom Jordánsku pred 11 rokmi odsúdený na 22 rokov väzenia za bankový podvod, ktorého sa mal dopustiť za pád kedysi ním založenej banky. Cha Šalabí labi tvrdí, že sa stal obeťou komplotu, no americké ministerstvo zahraničných vecí vyšetruje okolnosti súvisiace s účtovníctvom v zbankrotovanej banke.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...