Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. apríl 2003 Petrohradský trojsummit „búrkou v pohári vody“ Miroslav Neoveský Väčšina expertov a politických komentátorov považuje rusko-francúzsko-nemecký summit, narýchlo zvolaný cez víkend do Petrohradu, za politicky „prázdne gesto“. Príspevok, s použitím materiálov moskovského spravodajcu Slobodnej Európy Gregoryho Feifera, pripravil Miroslav Neoveský. Najvyšší predstavitelia Ruska, Francúzska a Nemecka sa nedokázali zhodnúť ani na spoločnom vyhlásení k otázke povojnovej obnovy Iraku. Každý osve, ale aj spoločne obnovili svoje odmietavé stanovisko k vojenskému zásahu. Zároveň spoločne trvali na tom, že OSN musí hrať ústrednú rolu v povojnovej obnove Iraku. Súčasne sa ale každý z nich istým spôsobom pokúša pozliepať črepy narušených vzťahov s Washingtonom a Londýnom. Aj keď všetci traja zdôrazňovali nutnosť posilnenia úlohy OSN v globálnych záležitostiach, tak ruský prezident zašiel najďalej, keď zároveň poukázal na potrebu reformovať svetovú organizáciu. Už v piatok na spoločnej tlačovej konferencii s Jacquesom Chiracom a Gerhardom Schröderom Vladimír Putin povedal: AUDIO „Opäť sme ukázali, že v hlavných otázkach sú naše postoje prakticky totožné. Jednou z nich je uznanie centrálnej úlohy Spojených národov. Pravda, zároveň je dôležité, aby táto organizácia disponovala účinnými nástrojmi riešenia globálnych problémov medzinárodnej politiky a bezpečnosti.“ Riaditeľ moskovského Inštitútu aplikovaných medzinárodných štúdií, Andrej Zagorský mieni, že trio cez víkend zlyhalo, pretože „sa obzeralo naspäť, namiesto toho, aby pozeralo do budúcnosti.“ Podľa jeho mienky než aby sa zamerali na dosiahnutie dohody s Washingtonom a Londýnom, tak sa „protivojnová aliancia“ uspokojila s „truc summitom“ voči stretnutiu prezidenta Busha s premiérom Blairom začiatkom minulého týždňa. Podľa Andreja Zagorského neschopnosť „protivojnovej“ trojky nadviazať priamy dialóg s Washingtonom a Londýnom iba prispela k jej otáznej budúcnosti a dodal: AUDIO „Ak budú pokračovať v obštrukciách, tak vôbec nič nebude závisieť na trojke, pokiaľ ide o povojnovú obnovu Iraku, najmä, ak sa otázka nevráti do Bezpečnostnej rady.“ Traja vedúci politici tiež reagovali na výzvu Washingtonu, aby podporili obnovu Iraku tým, že mu odpustia jeho dlžoby. V rozpore s vlastným ministrom zahraničných vecí Igorom Ivanovom, ktorý to odmietol, Vladimír Putin v piatok povedal, že Rusko, Francúzsko a Nemecko, by mali uvažovať o americkom návrhu na júnovom summite skupiny G-8 vo francúzskom Eviane. Podľa všetkých troch by mali záležitosť tiež postúpiť takzvanému „Parížskemu klubu“ veriteľských krajín. Pre ilustráciu Irak dlhuje Rusku a Francúzsku približne 8 miliárd dolárov a Nemecku 4 miliardy 300 miliónov dolárov. Podľa Francúzska a Nemecka je príliš skoro diskutovať o odpustení dlhov Iraku. Ruský prezident Vladimír Putin ponechal zadné dvierka otvorené pre ďalšie zásadné nezhody s Washingtonom v otázke Iraku, keď povedal, že Spojené štáty nenašli v Iraku zbrane hromadného ničenia, a teda nedosiahli cieľ vojny a zlyhali. Čo však zabudol dodať, bolo slovíčko „doteraz“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...