Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       15. apríl 2003 Nájsť zbrane hromadného ničenia v Iraku je v bytostnom záujme USA Peter Gabaľ Kým iracké opozičné sily začínajú rokovať o budúcnosti krajiny a jej správe, koaličné jednotky čaká ešte niekoľko dôležitých úloh. Prvou je samozrejme upevňovanie a rozširovanie kontroly nad kľúčovými bodmi krajiny. Nepísaný zoznam ich úloh však obsahuje i hľadanie zbraní hromadného ničenia, výskyt ktorých sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť. Táto citlivá a pre ozbrojený zásah v Iraku kľúčová otázka má hneď viacero aspektov. Tvrdenie, že Irak napriek rezolúciám OSN naďalej vlastní alebo vyvíja zbrane hromadného ničenia, odôvodnilo vojenský zásah Spojenými štátmi vedenej koalície v Iraku. Bezpečnostná rada OSN uvalila prezumpciu viny a dôkazné bremeno na režim Saddáma Husajna. Vzhľadom na svoju minulosť mal Bagdad povinnosť preukázať, že zbrane nevlastní a vysvetliť, kam sa podeli tie, ktoré vlastnil. Túto povinnosť režim nepochybne nesplnil. Zároveň však ani tím zbrojných inšpektorov OSN počas svojej niekoľkomesačnej misie nenašiel natoľko pádne a hmotné dôkazy proti Iraku, ktoré by zabránili jeho lavírovaniu a polemikám v OSN. A ani doterajšie nálezy podozrivých predmetov či zariadení, na ktoré počas zásahu v Iraku natrafili koaličné jednotky, nepriniesli takýto presvedčivý dôkaz kľúčového tvrdenia. Vyvstáva tu teda hneď niekoľko otázok: kto bude naďalej pokračovať v pátraní po údajných zbraniach? Aký veľký nález by bol potrebný pre dostatočné ospravedlnenie končiacej sa vojny? Kedy bude môcť byť svet pokojný, že tieto zbrane v Iraku buď vôbec nie sú, alebo sa nenachádzajú v nesprávnych rukách? Ako sa správať k ďalším krajinám, podozrivým z toho istého prehrešku ako Irak? A ako sa bude svet v takom alebo onakom prípade dívať na úsilie Spojených štátov? Prvé dve otázky spolu veľmi úzko súvisia. Spojené štáty a Veľká Británia by považovali akýkoľvek nález za dostatočný. Princíp nulovej tolerancie je totiž zakotvený už v rezolúciách OSN, podčiarkuje hovorca Bieleho domu Ari Fleischer: AUDIO: "Podľa rezolúcií Spojených národov akékoľvek množstvo je zakázané, akékoľvek množstvo." Z politického hľadiska by bolo samozrejme prospešné, keby išlo o významný nález, tvrdí Anthony Cordesman, ktorý pôsobí vo washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdie ako špecialista na vojenské stratégie. Tak či onak však pripúšťa ošemetnú nejednoznačnosť tejto otázky. Akýkoľvek nález, ktorý by sa dal reálne očakávať, totiž nikdy nebude dosť dobrý pre skeptikov, obzvlášť v arabskom a moslimskom svete. Muselo by ísť o komplexný nález, o významné množstvo hotových použiteľných zbraní. Realita však môže viesť k tomu, že závažnosť nálezu sa rozdrobí v zložitosti detailov o náleze podozrivých súčiastok či zariadení v istom štádiu rozpracovanosti, a materiálov, ktoré majú tzv. dvojaké, teda civilné i vojenské využitie. Oponentom zásahu v Iraku to podľa Cordesmana tak či onak stačiť nebude. Pritom zároveň pôjde o ďalšiu zo spomínaných otázok, o overovanie množstva a kvality nájdených dôkazov. Podobne ako v otázkach obnovy a riadenia Iraku aj tu sa začína viesť súperenie zjednodušene pomenované formulkou USA versus OSN. Spojené štáty sa ešte nerozhodli, či umožnia inšpektorom Spojených národov vrátiť sa k ich činnosti v Iraku. Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a z tohto titulu i šéf jadrovej inšpekcie OSN v Iraku Mohamed el-Baradei v tejto súvislosti tvrdí, že nestačí, ak sa podozrivé látky testujú v amerických laboratóriách, pretože ich musia preskúmať i zbrojní inšpektori OSN. Až potom sa podľa neho bude dať vierohodne hovoriť o náleze zbraní hromadného ničenia. Striktné trvanie OSN na pokračovaní inšpekcií včera potvrdila i Hua Ťiang, hovorkyňa šéfa svetovej organizácie: AUDIO: "Akonáhle bezpečnostná situácia umožní, zbrojní inšpektori sa vrátia a budú pokračovať v ich činnosti. Rezolúcia Bezpečnostnej rady, týkajúca sa odzbrojenia, zatiaľ stále platí." Otázky medzinárodného práva a medzištátnych vzťahov či oprávnenosti zásahu, ktoré sú iste dôležité, by však nemali zatieniť podstatu veci. A tou je medzinárodná bezpečnosť. Ak aj pripustíme, že zatiaľ nebol predložený dostatočne presvedčivý dôkaz o existencii alebo vývoji zbraní hromadného ničenia bývalým irackým režimom, ich nenájdenie ešte stále nie je dôkazom opaku. To je jedna z hrozivých teórií, ku ktorej sa prikláňa aj riaditeľ odboru zahranično-politických štúdií washingtonského Katovho inštitútu Christopher Prebble. AUDIO: "Považujem za veľmi pravdepodobné, že v Iraku boli zbrane hromadného ničenia. A pravdepodobnosť, že padnú do rúk teroristov, je oveľa väčšia teraz, keď režim skolaboval." Skrátka a dobre, či už misia OSN v takej či onakej podobe a miere obnoví zbrojné inšpekcie v Iraku alebo nie, či už bude alebo nebude overovať výsledky testov amerických laboratórií, nájdenie údajných zbraní bývalého irackého režimu bolo, je a zostáva v najvlastnejšom záujme Spojených štátov a Veľkej Británie. Najmä preto, aby tieto zbrane, pokiaľ existujú nepadli do rúk teroristov, ktorých prvoradým cieľom by samozrejme bola Amerika a západný svet. A v neposlednom rade aj preto, aby si tzv. koalícia ochotných neprivodila sklamanie v radoch ďalších spojencov a hnev medzi váhavými a neutrálnymi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...