Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       16. apríl 2003 Prezident Bush nalieha na ďalšie zníženie daní Miroslav Neoveský Začiatkom tohto roku navrhol George Bush ďalšie zníženie daní, ktoré by znížilo príjmy federálnej pokladnice o 726 miliárd dolárov v rozpätí desiatich rokov. Názory politikov i ekonómov na to, či znižovanie daní stimuluje hospodársky rast sa rozchádzajú. Príspevok, s použitím materiálov washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy Andrewa Tullyho, pripravil Miroslav Neoveský. Včerajší 15. apríl bol posledným dňom, kedy museli Američania odoslať svoje daňové priznania. V Bielom dome prijal George Bush skupinu majiteľov malých amerických firiem a v príhovore k nim zmiernil svoju pôvodnú požiadavku zníženia daní. Zrejme s ohľadom na rozpočtový schodok majú namiesto pôvodných 726 miliárd dolárov ušetriť daňoví poplatníci 550 miliárd dolárov. Nezmenil však svoje odôvodnenie, ani naliehanie na Kongres, že musí konať teraz keď povedal: AUDIO „Štát potrebuje, aby Kongres konal rýchlo a schválil balík opatrení, podporujúcich hospodársky rast. Potrebujeme daňovú úľavu v hodnote aspoň 550 miliárd dolárov, aby sme zaistili rast našej ekonomiky.“ Bushov návrh je v zhode s tým, čo je ochotná schváliť Snemovňa reprezentantov, hoci Senát nechce schváliť väčšie zníženie ako o 350 miliárd dolárov. Znížením svojej požiadavky prezident Bush dúfa, že Kongres sa napokon dohodne na kompromisných 550-tich miliardách. V snahe presadiť tento návrh vyšle Biely dom 25 svojich úradníkov na 57 podujatí v 26-tich štátoch Únie, aby vysvetlili a získali podporu pre prezidentov plán. Kongresový rozpočtový úrad, výskumná ustanovizeň, v ktorej sú zastúpené obe veľké strany, však varuje, že takéto zníženie daní by mohlo v rozpätí desiatich rokov neúnosne zvýšiť rozpočtový deficit na hrozivú sumu jeden bilión 820 miliárd dolárov a nepriaznivo ovplyvniť ekonomiku. Ekonomickí experti, ktorí poskytli rozhovory Slobodnej Európe síce priznávajú, že zníženie daní môže stimulovať vratkú ekonomiku, ale zároveň spochybňujú, či je to správny krok práve teraz. Jednou z nich je Alice Rivlinová, riaditeľka rozpočtového oddelenia Bieleho domu za prezidenta Clintona. Hoci už prvé Bushovo zníženie daní nebolo po jej vôli tak priznáva, že pomohlo amerického hospodárstvu tým, že predišlo zhoršeniu recesie. Zároveň však Alice Rivlinová dodala: AUDIO „Bush si myslí, že toto zníženie daní pomôže ekonomike k dlhodobému rastu. Ja si to nemyslím, pretože vedie k vzniku veľkého rozpočtového deficitu, ktorý rast hospodárstva ovplyvní nepriaznivo.“ Profesor ekonómie na Univerzite Georgea Washingtona, Robert Dunn, sa zase domnieva, že zníženie daňového bremena môže byť dôležitým stimulom a môže tiež predísť rozpočtovému deficitu, ak sa podarí vytvoriť dostatok nových pracovných príležitostí, čím sa zvýšia daňové príjmy štátu. Aj Bill Frenzel, bývalý poslanec Snemovne reprezentantov a člen jej rozpočtového výboru si myslí, že zníženie z roku 2001 predišlo zhoršeniu recesie a môže byť stimulom aj teraz, hoci nevylučuje, že príliš vysoký deficit by mohol mať na hospodárstvo nepriaznivý účinok. Už spomínaný profesor Robert Dunn však poukazuje na výhody zníženia daní pred vládnymi programami vytvárania pracovných príležitostí a hovorí: AUDIO „Pekné na znížení daní, na rozdiel od napríklad výdavkov na vládny program v stavebníctve je, že zníženie daní možno zaviesť rýchlo. Keď Kongres schváli, napríklad zníženie o 600 dolárov na osobu na tento rok, tak by ľudia mohli mať tieto peniaze v peňaženkách už toto leto.“ Hoci podľa mienky väčšiny expertov sa hospodárstvo vyvíja cyklicky a nijaký prezident alebo vláda tento cyklus nemôžu ovplyvniť, tak z politického hľadiska je pre prezidenta lepšie aspoň sa snažiť niečo urobiť, ako iba nečinne prizerať. Podľa mnohých by práve toto mohlo pomôcť aj Georgeovi Bushovi v prezidentských voľbách na budúci rok.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...