Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. apríl 2003 Je po vojne, Paríž a Berlín potrebujú EÚ Ivan Štulajter Aj podľa nulových výsledkov rusko-nemecko-francúzskeho summitu, ktorý sa na tému povojnového usporiadania Iraku uskutočnil pred pár dňami v Petrohrade, sa dá povedať, že tieto tri krajiny sa ocitli v závese rozhodných krokov Washingtonu a Londýna. Povedané stručne, je to defenzíva, ktorá by mohla v krajnom prípade skončiť izoláciou. Riziko však nie je rozložené rovnomerne. Rusko s jeho jadrovým potenciálom, bohatými ložiskami nerastných surovín, obrovskou rozlohou, ale aj obrovskými sociálnymi problémami, môže byť bez obáv. Prakticky sa nedá izolovať. Nemecko, najmocnejší štát Európskej únie a významná základňa amerických ozbrojených síl je na tom horšie. No ústretovejšia politika voči Washingtonu, ktorú ten rozumne opätuje, môže tohto kľúčového člena Európskej únie vyviesť zo zahranično-politického marazmu. Zdá sa, že najhoršie je na tom Francúzsko. Bez podpory Berlína je totiž medzi politickými titanmi skôr slabším zahraničnopolitickým hráčom. Ak to predbežne zhrnieme, Francúzsko a Nemecko sa dnes potrebujú zaštítiť Európskou úniou. Povedané s nadsázkou: tieto krajiny, považované za motor európskej integrácie, potrebujú dnes viac úniu ako únia ich. V tomto kontexte treba vnímať aj včerajšiu výzvu francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca na summite Európskej únie v Aténach, aby budúci členovia únie z východnej Európy viac prispievali k jednotným európskym postojom. Tí sa totiž pridali na stranu Washingtonu, za čo im prezident Chirac nediplomaticky odkázal, aby, obrazne povedané, „sklapli“. Ale významnejším signálom akéhosi zglejenia európskej jednotky je dnešné vyhlásenie účastníkov aténskeho summitu Európskej únie, teda tak jej členov, ako aj kandidátov. Podľa neho by OSN mala zohrať ústrednú rolu v povojnovom Iraku. Ako však naznačil grécky premiér Costas Simitis „vtiahnutie“ OSN do súčasných problémov povojnového Iraku nie je až také akútne: Audio: „Je jasné, že koaličné sily, ktoré sú v súčasnosti v Iraku, majú nastoliť bezpečnosť. Oni musia do Iraku prinavrátiť mier. Toto nemôže byť v tejto chvíli úloha OSN.“ Dodajme pre úplnosť, že únia sa vo vyhlásení zaviazala významne prispieť k politickej a ekonomickej obnove krajiny. Vyjadrila tiež eminentný záujem na vyriešení izraelsko-palestínskeho konfliktu. Palestínčania by podľa vyhlásenia mali čo najrýchlejšie vymenovať vládu na čele s Mahmúdom Abbásom, ktorá bude naklonená reformám. Na aténskom summite sa zúčastnil aj generálny tajomník OSN Kofi Anann. Ten podľa textu, ktorý bol rozdaný novinárom, uviedol, že „neprichádza do úvahy, aby OSN hrala v Iraku podradnú rolu, podriadená okupačnej mocnosti, ale ani aby prebrala záväzky, na ktorých splnenie nemá dosť prostriedkov“. Na otázku, čo presne by OSN mala v Iraku robiť, sa však grécky premiér Costas Simitis vyjadril vyhýbavo: Audio: „Presná úloha OSN bude výsledkom rokovaní, kontaktov so Spojenými štátmi, ale tiež s Veľkou Britániou, ktorá akceptovala princípy, obsiahnuté vo vyhlásení únie.“ Záverom, Európska únia potvrdila svoj predchádzajúci všeobecný postoj o centrálnej úlohe OSN v povojnovom Iraku. Zároveň sa však potvrdilo, že táto centrálna úloha sa dá rôzne interpretovať, čiže únia má priestor na manévrovanie. Vytvorenie tohto priestoru má pre ňu zásadný význam. Karty totiž v rukách držia víťazní Američania a nie ako obvykle kompromismi „pozliepaní“ a rozpormi „zjazvení“ Európania. Bez súhlasu Washingtonu totiž nik Amerikou v Iraku nepohne. Bude teda zaujímavé sledovať, či sa transatlantický konflikt po protiirackom ťažení bude prehlbovať alebo naopak začne postupne vyprchávať. Od oboch brehov Atlantiku si to vyžaduje dobrú vôľu. Hodnota „akcií“ britskej diplomacie, ktorá sa tak dostáva do pozície transatlantického sprostredkovateľa, za daných okolnosti rastie. Francúzsko-nemecký tandem zas zakúša trpkú porážku. Rusko sa, prirodzene, ako obvykle otrasie a pôjde si svojou cestou. Otázka legitimity útoku na Irak prestáva byť politickou témou a presúva sa do roviny filozofickej dišputy. To je dnešná povojnová realita. Aspoň načas. Do prípadnej novej preventívnej vojny. Bude na ňu Európska únia lepšie pripravená?		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...