Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. apríl 2003 Veľkonočné sviatky budú na Kube ťažké pre príslušníkov disentu Daniel Raus Blížiace sa veľkonočné sviatky budú smutné pre kresťanov na Kube, najmä pre tých, ktorých priamo alebo nepriamo postihlo najnovšie násilie zo strany režimu Fidela Castra. Okrem zatvárania disidentov sa tamojšia tajná polícia pokúša rozdeliť katolícku cirkev. Situácia na Kube sa dostala do pozornosti Komisie OSN pre ľudské práva. Prepustenie tamojších disidentov žiadala prekvapujúco stredoamerická Kostarika, podporovaná Spojenými štátmi a Európskou úniou. Tvrdé zásahy totalitného režimu si získali značnú pozornosť svetových médií, čo je zrejme nepríjemné prekvapenie pre Castrov režim. „Teraz Irak, potom Kuba“. Tak znel jeden zo sloganov kubánskych emigrantov v Spojených štátoch. Tí protestujú proti šokujúcej vlne represálií zo strany režimu Fidela Castra a žiadajú Washington, aby proti diktátorovi zasiahol pevnou rukou. Zdesená je aj Európa, ktorá mala v posledných rokoch tendenciu bagatelizovať zločiny Castrovho režimu a uprednostňovala spoluprácu pred izoláciou. Dúfala pritom, že Havana sa vydá čínskou cestou a pokúsi sa o vlastnú formu takzvaného mäkkého pristátia. Nemenovaná predstaviteľka Bruselu povedala, že zásah proti disidentom je doslova „fackou do tváre Európskej únie“. Castrov režim, podľa nej, definitívne rezignoval na akékoľvek vylepšovanie svojho obrazu. Pripomeňme, že diplomati z Bruselu na seba nedávno upozornili tým, že podrobne študovali podmienky uväznených teroristov na základni Guantanamo, ale ostentatívne ignorovali situáciu disidentov na Kube, čo popudilo Washington. Na rozdiel od Bruselu ale mnohí pozorovatelia kubánskych pomerov represálie očakávali. Napríklad Milan Nič z nadácie Pontis pre Slobodnú Európu v tomto týždni na adresu Fidela Castra povedal: AUDIO: „Takú organizovanú opozíciu, akej čelil doteraz zatiaľ nemal možno za posledné desaťročia. Musel proti nim zasiahnuť, to sa všeobecne očakávalo“. Dodajme, že Európanom vyrazili dych nielen vysoké tresty pre disidentov, ale aj poprava troch únoscov trajektu Baraquá, ktorým sa nepodarilo ujsť do Spojených štátov. Medzi začiatkom súdneho konania a popravou bolo iba 72 hodín, čo znamená, že obete prakticky nemali šancu na spravodlivý proces. Necelých 8 desiatok disidentov dostalo dokopy vyše 1440 rokov väzenia. Väčšinou ide o tresty v rozmedzí 18 až 25 rokov. Obeťami sú spisovatelia, novinári a predstavitelia opozície. Najtvrdší trest – 28 rokov - dostal Luis Enrique Ferrer Garcia z Kresťanského oslobodzovacieho hnutia. Teda z rovnakého hnutia, ako známy Oswaldo Payá, ktorý nedávno navštívil Slovensko. Enrique Ferrer koordinoval projekt Varela, petičnú akciu, žiadajúcu referendum o zlepšení ľudských práv. Režim ju ignoroval, aj keď počet podpisov spoľahlivo prekročil predpísaných 10 000. Mimochodom, v jej názve bolo symbolicky použité meno Felixa Varelu, kňaza, ktorý bojoval v 19-tom storočí za zrušenie otroctva. Zrušenie Castrovho otroctva v 21.storočí nebude zrejme o nič ľahšie. Ozývajú sa hlasy, podľa ktorých chcel kubánsky režim využiť vojnu v Iraku a dúfal, že unikne pozornosti svetových médií a politikov. Našťastie sa mu to nepodarilo. Jeho brutálna akcia sa vrátila ako bumerang a teraz je údajne vydesená pre zmenu Havana. Obáva sa vraj, že americký prezident by sa mohol odhodlať k vojenskej akcii na Kube, pretože o jeho znovuzvolení sa bude rozhodovať opäť na Floride, kde žijú Kubánci, ktorým sa podarilo z ostrova hrôzy utiecť. K obavám údajne prispieva aj rastúca sila hnutia odporu, aj keď sa tajnej polícii naďalej darí infiltrovať skupiny disidentov. Imidž Kuby sa nezlepšuje a nepomáhajú ani naivní umelci typu režiséra Olivera Stonea, ktorí sú fascinovaní Castrovou osobnosťou a stratia pritom zmysel pre realitu. Pripomeňme, že Oliver Stone nakrútil práve v týchto časoch o Castrovi dokument, ktorý vyvolal obrovskú kritiku. Na otázku porušovania ľudských práv odpovedal spomenutý režisér s tým, že Castro ho vraj ubezpečil o tom, že na Kube je demokracia. Viac hádam netreba dodávať. Včera zasadal zahraničný výbor amerického Kongresu, ktorý sa zaoberal osobitne situáciou na Kube. Vystúpili na ňom aj zástupcovia kubánskych disidentov, ktorí upozornili na obrovskú kampaň tamojšej propagandy, ako aj ekonomicky krachujúci systém. Ako dodali, potrebná je medzinárodné solidarita, pretože terajšia situácia nemôže ďalej pokračovať. Jeden z kongresmanov napokon citoval knihu o Castrových gulagoch, ktorej autorom je Armando Valladarés, ktorý strávil vo väzení 20 rokov: „Stalin, Hitler a Pinochet stavali školy a nemocnice, a rovnako ako Castro mučili a vraždili oponentov“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...