Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. apríl 2003 Nový výskum dejín podnebia - nový pohľad na globálne otepľovanie Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník hovorí o novom a doteraz najrozsiahlejšom výskume historického vývinu podnebia, ktorý nepriamo zasahuje do diskusie o globálnom otepľovaní. Už celé roky pribúda aktivistov aj politikov, ktorí hovoria o svetovom otepľovaní, akého rýchlosť za posledné storočie nemá obdoby, a varujú pred jeho následkami. Zatiaľ do veľkej miery márne naliehajú na vlády, aby pokutovali továrne, vypúšťajúce plyny, ktoré sa hromadia v ovzduší a spôsobujú — ako sa to označuje — skleníkový efekt. K diskusii teraz pribudli pred dvoma týždňami zverejnené a vojnou v Iraku zatienené výsledky doteraz najrozsiahlejšieho prieskumu dejín svetového podnebia. Potvrdili tie predchádzajúce štúdie, ktoré sa zaoberali zmenami klímy zo skutočne dlhodobého pohľadu. Podľa spoločnej správy tímov dvoch z najuznávanejších amerických vedeckých inštitúcií Harvardovej univerzity a Smithsonovského ústavu otepľovanie v 20.-tom storočí vôbec nie je v dejinách najrýchlejšie a stúpajúce teploty sa ani zďaleka nazačali približovať niekoľko storočnému, v porovnaní s dneškom horúcemu obdobiu, aké zažili naši predkovia v stredoveku. Oba tímy v spolupráci s odborníkmi z ďalších amerických vedeckých centier preskúmali výsledky práce tisícov vedcov za posledného takmer pol storočia. Porovnali hodnotenia údajov o podnebí v minulosti z najrozmanitejších zdrojov — sondy z polárneho ľadu, dávnoveké kroniky, letokruhy skamenených kmeňov, riečne, jazerné a morské usadeniny, množstvo a typ peľu v archeologických náleziskách, historický rast morských korálov a jaskynných kvapľov. Uzáver ich výskumu je, že za posledného asi jeden a pol tisícročia bolo svetové podnebie najteplejšie v stredoveku. Pokiaľ ide o Európu, napríklad v Británii sa vtedy bežne pestovalo hrozno a v Grónsku bolo plno zelene. Potom prišla malá doba ľadová. Práve z nej sa v poslednom storočí vynárame. Najnovší a doteraz najširší výskum dejín podnebia nehovorí nič o tom, čo svet zachraňuje pred prehlbovaním doby ľadovej, teda čo je na príčine nedávneho otepľovania. Argumentuje len, že nemajú pravdu tí, ktorí označujú zvýšenie priemerných teplôt v posledných desaťročiach o niekoľko desatín stupňov Celzia za unikátny jav. Podľa autorov výskumu to tvrdia len štúdie, ktoré sa obmedzili na historicky nevýznamné obdobie niekoľkých storočí. Klíma sa neprestajne mení a súčasné otepľovanie nie je čo aj len v pomerne krátkom rozpätí jedného-dvoch tisícročí ani najrýchlejšie, ani najväčšie. Navyše znamená odklon od novovekého obdobia ochladzovania, čo neznie tak zle v porovnaní s možnosťou návratu podstatne dávnejších dôb ľadových, za ktorých bola Škandinávia pokrytá ľadovcom a podnebie v ostatnej Európe sa ponášalo na dnešné podmienky za polárnym kruhom. Spor o príčiny otepľovania a význam priemyselných emisií je do tej miery spolitizovaný, že na základe najnovšieho harvardského a smithsonovského výskumu ťažko očakávať významný presun názorov. Je to však najširšie doložená argumentácia podporujúca stanovisko menšiny odborníkov, podľa ktorých nie sú príčiny súčasného otepľovania jasné a ktorí ho pokladajú za priaznivejší vývin pre ľudstvo ako prípadné ochladzovanie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...