Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. apríl 2003 Ako ovplyvní náboženské, etnické a kmeňové zloženie spoločnosti v Iraku jeho obnovu Anna Rausová Po páde režimu Saddáma Husajna nastáva nová, nesmierne náročná etapa – vybudovať v Iraku stabilnú, demokratickú spoločnosť. Postkomunistické krajiny z vlastnej skúsenosti vedia, že takáto úloha je náročná nielen preto, že okrem vybudovania demokratických inštitúcií a nových ekonomických mechanizmov znamená predovšetkým zmenu myslenia ľudí. Spoločnosť v Iraku je navyše etnicky a nábožensky veľmi rôznorodá, usmernenie týchto silných spoločenských vplyvov na ceste k demokracii nebude jednoduché. Štruktúrovanosť irackej spoločnosti skúmal korešpondent Slobodnej Európy Antoine Blua. Zbrane v Iraku pomaly ale iste utíchajú a už nejaký čas sa v novinách a v televízii referuje v súvislosti s Irakom skôr o tom, ako bude vyzerať jeho obnova spoločensky a ekonomicky. V neposlednom rade tiež, kto má v nej zohrať hlavnú úlohu, či víťazi irackého ťaženia - USA a Veľká Británia, alebo bude mať hlavné slovo OSN. Američania na sklonku roku 2002 zverejnili svoju predstavu o podpore demokracie v arabskom svete. Bezprostredným impulzom boli teroristické útoky 11. septembra, za ktorými stáli práve osoby z islamských krajín a rastúci antiamerikanizmus. Odvtedy sa aj zintenzívnili diskusie o zlučiteľnosti islamu a demokracie. Pre Biely dom je Irak po páde tyranského režimu príležitosťou podporiť vytvorenie fungujúceho demokratického modelu spoločnosti v arabskom svete. Ako všade inde na svete, ani v Iraku nebude prechod od autoritárskej ku slobodnej spoločnosti jednoduchý. Navyše, zloženie irackej spoločnosti je veľmi rôznorodé etnicky a nábožensky. Úspech novej, povojnovej spoločnosti bude závisieť aj od toho, nakoľko sa premietnu do novej vlády jednotlivé skupiny obyvateľstva. 15 až 20 percent z 25- miliónovej populácie Iraku tvoria prevažne sunitskí Kurdi na severe, sunitskí Arabi v centrálnej časti krajiny približne 15 percent a šiítski Arabi na juhu predstavujú okolo 60 percent. Náboženské, kmeňové a etnické rozbroje sa za posledných 10 rokov vyostrili. Napriek protikmeňovej stratégii Husajnovej všemocnej strany Baas, usilujúcej sa skôr o sekulárny imidž, získali od vojny v Perzskom zálive v roku 1991 kmeňoví vodcovia spoločenskú prestíž a nepísané právomoci. Pomohli tak zaplniť vákuum, vzniknuté neschopnosťou štátu udržiavať zákon a poriadok. Význam kmeňov môže byť preto podľa Neila Patricka z londýnskeho ekonomického výskumného centra jedným z kľúčov moci v Iraku: AUDIO: „Klany sú zložené z kľúčových aliancií viacerých rodín. Kmene pozostávajú z klanov, ktoré sú v určitých geografických polohách. Kmene však môžu byť veľmi rôzne čo sa týka počtu a rozsahu, nakoľko predstavujú jednotný celok. Príkladom toho je Albu Nasir, kmeň, ktorého členom bol Saddám Husajn a ktorý používal na manipuláciu svojej vlády v Iraku“. Významnou súčasťou spoločenských síl v Iraku sú náboženské skupiny. Šiíti sú skôr decentralizovaní, i keď náboženských vodcov vnímajú ako autoritu. Niektorí z nich, osobitne na juhu, si udržali pomerne vysoký stupeň vplyvu. Sunitskí náboženskí vodcovia nemajú hierarchickú štruktúru ani stupeň nezávislosti, charakteristický pre šiítskych duchovných. Saddám Husajn so svojou stranou Baas síce oficiálne nepripisoval náboženskej a kmeňovej príslušnosti väčší význam, ale v poslednom desaťročí nielenže nepriamo podporoval náboženskú a kmeňovú príslušnosť, ale aj kruto prenasledoval šiítov. Po 30-ich rokov totalitného režimu nie je vôbec jasné, aký prirodzený vývoj iracká apsoločnosť naberie. Rôznorodosť sa netýka len náboženských skupín ale spoločnosť je silne rozdelená aj na mestské a vidiecke obyvateľstvo, naprieč náboženským spektrom. Hovorí Patrick Clawson z washingtonského Inštitútu pre blízkovýchodnú politiku: AUDIO: „Existuje veľa mestských, sekularizovaných šiítov, ktorí majú oveľa viac spoločného s mestskými, sekularizovanými sunitmi, než s tradičnými duchovnými a kmeňovými vodcami. Sekularizovaní ľudia z miest sa viac stotožňujú s politickými platformami ako nacionalizmus alebo s irackou komunistickou stranou, než s tradičnými vodcami svojich komunít“. Americký politológ Fareed Zakaria v jednej zo svojich esejí, publikovanej nedávno v časopise Newsweek napísal, že v spoločnosti bez silnej tradície tolerantnosti a multietnického spolužitia sa najľahšie hľadá politická podpora apelovaním na to, k čomu ľudia cítia svoju príslušnosť – rasovo, nábožensky či etnicky. Tejto téze by odpovedali výsledky minuloročného prieskumu, uskutočneného Medzinárodnou krízovou skupinou. Výskum 30-ich krajín, postihnutých krízou ukázal, že Kurdov vo veku od 18 do 30 rokov najviac priťahuje nacionalizmus – konkrétne Kurdská demokratická strana a Vlastenecký zväz Kurdistanu. Starší Kurdi oproti tomu podstatne viac inklinujú k tradičným kmeňovým vodcom. Naprieč rôznorodými skupinami irackého obyvateľstva ide aj nepísaná triedna príslušnosť a zároveň priepastné majetkové rozdiely. Hovorí antropologička Nadje al-Aliová z univerzity v britskom Exeteri: AUDIO: „Počas 12-ročných ekonomických sankcií došlo k zmene celého triedneho systému. Stredná triedna veľmi schudobnela, chudobní sa stali ešte chudobnejšími. Objavila sa však nová trieda zbohatlíkov, ktorí zarobili peniaze na čiernom trhu. Všetci títo ľudia sú z najrôznejších etnických a náboženských skupín a tiež sú zo strednej vrstvy“. Rozloženie irackej spoločnosti signalizuje, že jej demokratizácia bude dlhou cestou. „Technologická vyspelosť americkej armády uľahčuje vyhrávanie vojen, ale budovanie demokracie, pretváranie politickej kultúry a zmena myslenia ľudí sú podstatne ťažšie“, napísal Fareed Zakaria.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...