Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. apríl 2003 Bezpečnosť sarkofágu černobyľského reaktora vyvoláva otázky Gabriel Sedlák V sobotu uplynie 17 rokov od výbuchu v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ. Staronovou témou sa stal v týchto dňoch sarkofág, ktorý zakrýva poškodený jadrový reaktor. Ruský minister jadrovej energetiky totiž varoval, že sarkofág sa môže zrútiť. Ruský minister jadrovej energetiky Alexander Rumjancev vyhlásil, že rozpadajúci sa sarkofág, zakrývajúci černobyľský reaktor, je ešte viac ohrozený tým, že ukrajinské úrady odmietajú umožniť ruským špecialistom prehliadku miesta. Radiácia po výbuchu, ktorý znamenal najväčšiu civilnú jadrovú katastrofu na svete, zasiahla v apríli 1986 Ukrajinu, Bielorusko, Rusko i časť Európy. Volodymir Saprykin z ukrajinského Strediska pre ekonomický a politický výskum v rozhovore pre Slobodnú Európu povedal, že Rumjancevovo vyhlásenie považuje za zavádzajúce a mätúce. AUDIO: „V princípe to neodráža skutočnosť. Vyhlásenie Alexandra Rumjanceva je iba populizmom a neodráža názor všetkých ruských odborníkov. V konštrukcii sarkofágu sú nejaké problémy, ja ale neočakávam žiadnu katastrofu. Niečo sa už urobilo a existujú plány na kontrolu sarkofágu a na uskutočnenie zmien niektorých jeho častí. Nič mimoriadneho sa tam teraz nedeje.“ Železobetónový sarkofág bol postavený krátko po černobyľskom nešťastí, aby bolo možné zakryť reaktor a zabrániť ďalšiemu šíreniu rádioaktivity. Saprykin pripomína, že v roku 1997 vznikol s účasťou zahraničných expertov plán za 750 miliónov dolárov, na financovaní ktorého sa podieľajú Európska únia, Spojené štáty a niektoré medzinárodné finančné inštitúcie. AUDIO: „Práce, ktoré teraz prebiehajú, pozostávajú z troch fáz. Tohto roku ide o snahu stabilizovať existujúci sarkofág. Potom sú do roku 2007 naplánované prípravné inžinierske práce. A od roku 2007 do roku 2050 bude z reaktoru odstraňované jadrové palivo.“ Moskva podľa Saprykina neprišla so žiadnou ponukou finančnej pomoci pri riešení černobyľského problému. A ukrajinský analytik Oleksander Suško ponúka isté vysvetlenie ruských obáv. AUDIO: „Atómová elektráreň v Černobyle môže ťažko niekoho zaujímať v ekonomickom zmysle, pretože je nefungujúca. Domnievam sa, že Rusi môžu mať iné záujmy. Rusko sa môže cítiť byť odstrkované od procesu privatizácie ukrajinských energetických spoločností.“ Slová ruského ministra Rumjanceva, varujúce pred zrútením černobyľského sarkofágu, vyvolali kritickú reakciu aj v samotnej Moskve. Vladimír Čuprov, odborník hnutia Greenpeace na atómovú energiu, si myslí, že Rumjancevovo ministerstvo by sa malo sústrediť hlavne na možné problémy doma v Rusku. AUDIO: „Reaktor černobyľského typu sa teraz stavia v jadrovej elektrárni v Kursku. Ruská vláda nemá peniaze na to, aby garantovala bezpečnosť reaktora a ministerstvo pre atómovú energiu vyjednáva s Európskou komisiou o pôžičke, aby bola schopná uskutočniť potrebné bezpečnostné opatrenia.“ Vladimír Čuprov z hnutia Greenpeace však zároveň potvrdzuje, že poškodený černobyľský reaktor je naozaj vážnou hrozbou. K tomu dodáva. AUDIO: „Problém je takýto: Koľko plutónia a ďalších rádioaktívnych častíc je vnútri? Je ich tam dosť na to, aby sa mohla uskutočniť nukleárna reťazová reakcia? Človek môže iba hádať, čo sa deje vnútri a čo sa môže stať. Zopakujem to znova: nikto nevie koľko plutónia sa uvoľnilo.“ Napriek pochybnostiam o motívoch vyhlásenia ruského ministra Rumjanceva, týkajúceho sa bezpečnosti černobyľského reaktora, jedna vec zostáva podľa Čuprova jasná: možnosť, že sa sarkofág zrúti, sa zo dňa na deň zvyšuje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...