Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. apríl 2003 Greenspan zostane na čele „Fedu“ Ivan Štulajter Prezident George Bush pred niekoľkými dňami ukončil špekulácie o tom, koho vymenuje za nového šéfa Federálneho rezervného systému, teda centrálnej banky Spojených štátov. Rozhodoval sa totiž ponechať v úrade 77 ročného finančného mága Alana Greenspana, ktorý len nedávno podstúpil úspešnú operáciu prostaty. Greenspan je na čele tejto významnej inštitúcie od roku 1987. Americkú menovú politiku riadil za prezidentovania Ronalda Regana, Georgea Busha seniora, Billa Clintona a teraz Busha juniora. Prezidentovo rozhodnutie musí potvrdiť ešte Senát. To, čo povie šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan, má vždy v ekonomických kruhoch mimoriadnu odozvu. Húfy analytikov podrobne študujú každé jeho slovo a snažia sa z nich pochopiť nasledujúce kroky centrálnej banky, ktorej menová politika priamo či nepriamo ovplyvňuje celý rad ekonomických veličín. Spomeňme aspoň tie základné: Mieru inflácie, úrokové sadzby, hospodársky rast a mieru nezamestnanosti. Rozhodnutie prezidenta Busha, že plánuje v čele Federálneho rezervného systému ponechať aj napriek vysokému veku Greenspana, je podľa pozorovateľov rozumný krok tak z hľadiska ekonomického, ako aj politického. Končí sa ním obdobie špekulácií o novej hlave americkej menovej politiky. Bushovo oznámenie komentuje ekonomický analytik Norbert Michel z jedného z washingtonských výskumných centier. Audio: „Bush ho pravdepodobne urobil preto, aby upokojil trhy, aby sa nervozita nepredlžovala. Dá sa argumentovať aj tým, že je to bezpečný politický manéver. Nepotvrdenie Greenspana by mohlo na trhy krátkodobo pôsobiť negatívne.“ Do istej miery je však Bushov krok prekvapením. Greenspan totiž kvôli obavám z rastúceho rozpočtového deficitu vyjadril začiatkom roka znepokojenie nad zámermi Bieleho domu v desaťročnom horizonte znížiť daňové zaťaženie o úctyhodných 726 miliárd dolárov. Rozpory medzi prezidentom a šéfom centrálnej banky zrejme teda neboli takého rázu, aby Greenspan nemohol v misii pokračovať. Podľa analytika Larryho Sabata z Virdžínskej univerzity sú však za Bushovou nomináciou politické príčiny. Audio: „Myslím si, že Greenspanovo meno sa stalo synonymom ekonomickej stability vo finančných kruhoch tak v New Yorku, ako aj na celom svete. A to je niečo, čo prezident chystajúci sa na ďalšie voľby v čase ekonomických ťažkostí, ocenil.“ Analytik Sabato v tejto súvislosti tiež hovorí o prekvapení, ale dáva ho do súvislosti s rozpormi, ktoré panovali pred desiatimi rokmi medzi Greenspanom a prezidentom Georgeom Bushom starším. Bush vinil šéfa centrálnej banky, že aj vďaka jeho menovej politike, bol porazený vo voľbách v roku 1992 Billom Clintonom. Bush mladší však podľa Sabata nemá dnes na výber a jeho súhlas s vymenovaním Greenspana je dôkazom jeho nervozity v súvislosti s blížiacimi sa budúcoročnými prezidentskými voľbami. Tie sa totiž dostávajú na program dňa v čase celosvetových hospodárskych ťažkostí, Spojené štáty z nich nevynímajúc. Inými slovami, Greenspan je časom preverená hodnota, a to napriek tomu, že aj jemu sa ušla kritika za nedávny prudký pád akciových trhov. Podľa kritikov totiž investorov včas nevaroval, že ide o finančnú bublinu ziskov, ktorá čochvíľa praskne. Stalo sa. Bublina spľasla, ale starý finančník, muž prísnej životosprávy na špici americkej „menovej“ hierarchie zostáva.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...