Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       1. máj 2003 Porušovanie ľudských práv v Čečensku Daniel Raus Nasledujúci prvomájový príspevok je venovaný Čečensku. Vďaka vojne v Iraku sa o tejto oblasti prestalo hovoriť. Mimochodom, vedenie čečenských povstalcov bolo proti vojne v Iraku, teraz ale oceňuje zvrhnutie Saddáma Husajna. Podstatné je ale porušovanie ľudských práv zo strany ruskej armády. A práve to sa stalo témou washingtonského stretnutia, o ktorom referuje Daniel Raus. V tieni vojny v Iraku zostáva Čečensko. Helsinská komisia pri americkom Kongrese, ktorá kontroluje dodržiavanie záväzkov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe práve preto zorganizovala stretnutie, na ktorom sa o Čečensku hovorilo. Výsledkom je konštatovanie ťažkého porušovania ľudských práv. Pracovník organizácie Roy McNamara označil za iróniu to, že ruský prezident Putin nedávno kritizoval postup amerických vojakov v Iraku. Pôsobenie ruskej armády v Čečensku je totiž poznačené mučením a miznutím ľudí. AUDIO: „Zo správ od dôveryhodných a odvážnych aktivistov je zjavné, že v rámci krajín OBSE sa väčšina ťažkých porušení medzinárodných humanitárnych zákonov deje v Čečensku“. Vážne je, že Moskva zatvorila čečenskú kanceláriu OBSE s tým, že jej kritické správy sú vraj politicky motivované. McNamara preto žiada obnovenie jej činnosti. Na stretnutí vystúpili viacerí ruskí aktivisti, medzi nimi aj Eliza Mousajeva zo známej organizácie Memorial. Hovorila o zmene taktiky ruských jednotiek, ktoré prikročili k nočným operáciám v civilných domoch. Maskovaní vojaci pri nich hľadajú podozrivých Čečencov: AUDIO: „Po predchádzajúcich čistkách bolo paradoxne jednoduchšie identifikovať príbuzných, ktorí sa stratili. Teraz sa to po nočných operáciách nedá“. Eliza Mousajeva, ktorá dostala v minulom roku cenu Andreja Sacharova, uviedla, že iba v prvých troch mesiacoch tohto roku sa stratilo 119 ľudí. Proruské vedenie v Groznom pritom pripúšťa, že podobné veci sa dejú, avšak tvrdí, že po marcovom referende sa situácia zlepšila – zmizlo vraj už iba 46 ľudí. Nedávno bol tiež objavený masový hrob pri meste Petropavlovska. Ruská televízia tvrdila, že išlo o obete, unesené Čečencami. Podľa očitých svedkov ich však zabili ruskí vojaci. Bela Tsugajeva, ktorá pracuje pre organizáciu World Vision sa sústredila na situáciu takmer 100 000 utečencov. Ruskí vojaci používajú rôzne formy nátlaku, aby ich prinútili vrátiť sa späť do Čečenska. Maureen Greenwoodová z Amnesty International dokonca vyjadrila obavy, že Moskva zatvorí existujúce utečenecké tábory: AUDIO: „Hlavne teraz na jar sa obávame, že môžu zatvoriť zvyšných 5 táborov a prinútiť ľudí k odchodu do Čečenska“. Greenwoodová pritom dodala, že Čečensko vôbec nie je na návrat utečencov pripravené a vyzvala medzinárodné spoločenstvo na nátlak v záujme udržania táborov: AUDIO: „Pokiaľ vieme, Čečensko nemá primeranú infrašreuktúru pre ľudí, ktorí sa nútene vracajú. Týka sa to ubytovania, tepla a elektriny. Postrádajú ale aj bezpečnostné záruky. Kým pokračujú mimosúdne popravy, nočné nájazdy, mučenia a kým miznú ľudia, nie sú bezpečnostné záruky, potrebné pre návrat“. Účastníci stretnutia sa zhodli v názore, že Washington by mal vyvíjať tlak na ruské vedenie, ktoré sa snaží interpretovať svoj problematický postup v Čečensku ako súčasť boja proti terorizmu. Skutočnosť je ale rovnaká, ako pred desiatimi rokmi: Čečenci chcú samostatnosť a Moskva im v tom chce za každú cenu zabrániť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...