Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       2. máj 2003 Bojové operácie v Iraku sa skončili, vojna trvá Ivan Štulajter Americký prezident George Bush svoje posolstvo oznámil z lietadlovej lode Abraham Lincoln, ktorá sa z Perzského zálivu vracia do svojho domovského prístavu v Kalifornii. Audio: „Väčšina bojových operácií v Iraku sa skončila. V zápase o Irak Spojené štáty a naši spojenci zvíťazili.“ Prezident Bush však dodal, že ešte zostáva veľa práce: Audio: „Máme ešte v Iraku ťažkú prácu. Musíme nastoliť poriadok v tých častiach krajiny, ktoré zostávajú v nebezpečenstve. Pátrame po predstaviteľoch bývalého režimu, ktorých treba potrestať za ich kriminálne činy. Pátrame po chemických a biologických zbraniach a už teraz evidujeme stovky miest, ktoré treba prezrieť.“ Podľa niektorých analytikov sa americký prezident vyhol ohlásiť formálne ukončenie vojny preto, lebo by to priblížilo slobodu irackým vojnovým zajatcom. Tých však Američania stále vypočúvajú v súvislosti s pátraním po zbraniach hromadného ničenia, ako aj po prominentoch bývalého režimu, vrátane samotného diktátora Husajna. Ak by sa naozaj dala Bushova zdržanlivosť interpretovať ako „umelé“ predlžovanie vojnového stavu kvôli predlžovaniu väznenia zajatcov, potom by sa teoreticky mohla vynoriť otázka ochrany ľudských práv v zmysle Ženevskej konvencie. Na tomto mieste spomeňme kritiku Ameriky zo strany niektorých združení na ochranu ľudských práv za „nezákonné“ väznenie zajatcov afganského Talibanu a al-Káidy na americkej základni Guantanámo na Kube, medzi ktorými sú aj mladiství. Profesor práva na Washingtonskej univerzite, špecializujúci sa na oblasť ľudských práv, Ralph Steinhardt, v súvislosti s irackými zajatcami poznamenáva: Audio: „Bushova administratíva si síce nerobí veľké starosti s medzinárodným právom, existujú však niektoré normy, ktoré rešpektuje. Predpokladám, že Ženevskú konvenciu bude aplikovať ako celok.“ Na druhej strane však treba povedať, že formálne ukončenie vojny s Irakom by aj z vecného hľadiska bolo asi predčasné. Na ilustráciu spomeňme udalosti v irackej Falujadže, kde americkí vojaci tento týždeň zastrelili údajne viac ako desiatku irackých demonštrantov. Nech už majú pravdu Američania, podľa ktorých išlo o sebaobranu, alebo tí, ktorí ich tvrdenie spochybňujú, mier nie je to pravé slovo, popisujúce situáciu v povojnovom Iraku. Arthur Helton z newyorského výskumného centra zahraničných vzťahov k téme o ochote Bushovej administratívy držať sa medzinárodných noriem dodáva, že by bolo neférové hľadieť na prezidenta ako na tvrdého zástancu amerického unilateralizmu. Podľa neho si Bush len starostlivo vyberá, ku ktorým medzinárodným záväzkom sa Amerika prihlási. Helton však súhlasí s názorom, že Bush má väčší záujem o výsluchy zajatcov, než o predčasné ohlásenie konca vojny. Podľa neho však Ženevská konvencia nebráni Spojeným štátom zadržiavať nepriateľov, podozrivých z porušovania medzinárodného práva. Audio: „Ak americkí predstavitelia majú dôvod veriť, že Saddám Husajn a jeho kľúčoví prívrženci spáchali vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, môžu sa stále snažiť o ich zatknutie a postavenie pred súd, a to aj po povojnových udalostiach.“ James Ross právny poradca organizácie na ochranu ľudských práv Human Rights Watch s tým súhlasí. Ako dodáva, neexistuje v Ženevskej konvencii žiadne ustanovenie, požadujúce oslobodenie vojnových zajatcov po formálnom ukončení vojny. Navyše, každý zajatec, obvinený zo spáchania zločinu počas vojny, môže byť zadržiavaný, dokiaľ sa jeho prípad nevyšetrí. Toto sa však týka čelných predstaviteľov režimu. Hovorí James Ross. Audio: „Pozornosť nie je upriamená na obyčajných pešiakov, ktorí by, prirodzene, mali byť prepustení – a podľa všetkého sa v mnohých prípadoch už tak stalo – ale na vysokých predstaviteľov irackého režimu. V rámci Ženevskej konvencie každá osoba, ktorá zostáva vážnou hrozbou pre bezpečnosť, môže byť zadržiavaná aj po vojne.“ Právny poradca Human Rights Watch James Ross v tejto súvislosti poznamenáva, že záujem jeho organizácie je sústredný skôr na to, či americké a britské sily neväznia vojnových zajatcov v Iraku bezdôvodne dlhý čas, a to bez ohľadu na to, či niekto formálne vyhlásil koniec vojny. Ross pritom zdôrazňuje, že americká strana musí venovať pozornosť aj vyšetrovaniu konania vlastných vojakov. V tejto súvislosti pripomína streľbu vo Falujadži alebo prípad, keď americkí vojaci začali paľbu na civilistov, ktorí odmietli zastaviť svoje auto pred ich kontrolným stanovišťom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...