Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       5. máj 2003 Školy: málo preskúmaný jav – skrytá agresivita dievčat Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o pokusoch na základných školách zmierniť väčšine ľudí známe, ale málo preskúmané spôsoby, ako dievčatá ubližujú svojim spolužiačkam. Keď sa rodičov spýtame, kto zo spolužiakov ich dieťaťu na základnej škole najviac ubližuje, väčšina pravdepodobne spomenie nejakého bitkára. No kniha, ktorá bola tak populárna, že sa už v pôvodnom drahom vydaní dostala na zoznam bestsellerov, takže vyšla znova v cenovo prístupnejšej verzii, rodičom hovorí, že ak niekto veľmi ubližuje ich dcére, tak to nie sú bitkári, ale iné dievčatá, prevažne spomedzi jej najbližších priateliek. Ide pritom o týranie duševné, ktorých páchateľky ťažšie odhaliť, ako fyzicky agresívneho žiaka, no ktoré podľa odborníkov spôsobuje väčšie utrpenie, než povedzme niekoľko buchnátov, čo spolužiaci zväčša vidia a odsúdia. Hoc sa problémom odborníci začali zaoberať ledva pred 10 rokmi, v poslednom čase o ňom vyšlo niekoľko kníh a niektoré americké základné školy už do rozvrhu zaradili hodiny, ktorými sa usilujú postihnutým dievčatám pomôcť a skryto agresívnym žiačkam zabrániť v ďalšom ubližovaní. Rosalind Wisemanová, autorka knihy Queen Bees and Wannabes, teda voľne preložené “Kráľovné a tie, čo nimi chcú byť”, hovorí, že to je dávny problém. No kým trestanie bitkárov medzi žiakmi a úsilie o ich nápravu je možno rovnako staré ako školské vyučovanie, na skryté týranie medzi dievčatami sa často ešte stále pozerá ako na niečo, čo skrátka musia preskákať. Rachel Simmonsová vydala takmer zároveň knihu na rovnakú tému Odd Girl Out preložiteľnú azda ako “Jedna musí z kola von.” Na rozhovoroch s 300 žiačkami vo veku od 9 do 15 rokov dokazuje, že viaceré dievčatá sa už v mladom veku naučia prejavovať agresívnosť nie údermi, ale vyvyšovaním sa, ohováraním, naliehaním na priateľky, aby sa s niektorou zo spolužiačok nekamarátili, vytváraním okolo seba takmer akoby policajne strážených okruhov dievčat. Autorke sa takúto dievčenskú skrytú agresivitu voči druhým podarilo premyslenou formou otázok ukázať na výpovediach nie obetí, ale práve tých, ktoré tak konajú. Americké školy, ktoré sa s tým usilujú niečo robiť, si na to zväčša pozývajú odborníkov zvonka. Krátke kurzy pre školákov robia napríklad aj obe autorky. Na jednej strane žiakom skrátka vysvetľujú, čo vlastne sami dobre poznajú — teda ako takáto skrytá agresivita prebieha. Podľa organizátorov pomáha už aj to, že o tom deti počujú, že sa to naučia pomenovať a uvedomia si, ako sa niektoré dievčatá usilujú ostatnými manupulovať. Druhá zložka pomoci sa sústreďuje osobitne na obete a osobitne na páchateľky. Pokusy riešiť skrytú dievčenskú agresivitu sú ešte len v začiatkoch. Obe autorsky však hovoria optimisticky. Ich skúsenosti vraj ukazujú, že dievčatá je možné veľmi dobre priviesť k úvahám o svojom konaní — že takzvané “kráľovné” sú schopné veľmi rýchlo pochopiť, koľko energie ich to všetko stojí, a čo všetko pritom v medziľudských vzťahoch strácajú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...