Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       6. máj 2003 Terorizmus je po Iraku slabší, ale nie mŕtvy Daniel Raus Zástupcovia najrozvinutejších štátov skupiny G7 a Ruska v pondelok upozornili na to, že nebezpečenstvo terorizmu naďalej trvá. Stretnutie sa konalo v Paríži a bol na ňom aj americký minister spravodlivosti John Ashcroft. Jeho prítomnosť sa považuje za signál Washingtonu, že napriek rozporom ohľadom Iraku spolupráca v boji proti terorizmu pokračuje. Predpokladá sa, že teroristické siete presunuli svoje aktivity z Afganistanu a Pakistanu do Gruzínska a Čečenska. Otázka je, ako zmenila situáciu vojna v Iraku. Konflikt v Iraku sa skončil, vojna proti terorizmu pokračuje. Globálne pomery sa nepochybne zmenili v neprospech teroristov, napriek tomu ale opakovanie 11.septembra nemožno vylúčiť. To nedávno podčiarkol americký minister obrany Donald Rumsfeld: AUDIO: „Tlak na teroristické siete prináša čoraz väčšie úspechy. To ale neznamená, že nemôžu prísť ďalšie teroristické útoky“. Faktom ale je, že pomerne hladké víťazstvo v Iraku psychologicky vplýva na Američanov, ktorí majú po prvý raz od 11.septembra 2001 väčšie obavy zo zlej ekonomiky, ako z teroristov. To je vážna správa pre prezidenta Busha, ktorý sa bude čoskoro opäť uchádzať o ich hlasy. Svedčí to ale aj o úspechu jeho kampane proti islamskému terorizmu. Podľa šéfa americkej diplomacie Colina Powella priniesla výsledky hlavne spolupráca jednotlivých krajín a ich spravodajských služieb. Na účtoch teroristických organizácií bolo navyše zmrazených takmer 150 miliónov dolárov. A podarilo sa chytiť veľké ryby z al-Káidy, najnovšie napríklad jemenského občana Muhamada bin Ataša, ktorý plánoval útok na americkú loď U.S.S. Cole. Napriek tomu, že osud bin Ládina či Muhamada Umara zostáva neznámy, je zrejmé, že ich teroristickú sieť sa podarilo do značnej miery zdecimovať. A čo je podstatné, po Iraku budú aj problematické režimy dva razy rozmýšľať o podpore takýchto organizácií. Do centra pozornosti sa dostala v tomto smere Sýria, ktorá fakticky ovláda Libanon a podporuje radikálne hnutia Palestínčanov. Colin Powell preto okamžite po Iraku vytvoril tlak na Damask. Na mysli má pritom celú oblasť Blízkeho východu. AUDIO: „Vznikla tu nová strategická situácia. Chceme spolupracovať so Sýriou, aby sa na ňu dokázala adaptovať“. Koordinátor protiteroristických programov z amerického ministerstva zahraničných vecí Cofer Black, ktorý podlieha Colinovi Powellovi, napokon vysvetlil, prečo je Sýria taká nebezpečná: AUDIO: „Napriek určitej spolupráci v boji proti al-Káide, poskytuje Sýria útočište a podporu teroristickým skupinám, vrátane Hizballáhu, Hamasu či palestínskeho Islamského džihádu“. Washington zaujal ale aj takpovediac proaktívny postoj. Prišiel s víziou vytvorenia palestínskeho štátu, čo by malo zobrať vietor z plachiet arabských radikálov v celej oblasti. Okrem toho je štát Palestína reálnou potrebou, keďže zlyhala myšlienka, že štátom Palestínčanov je Jordánsko, podobne ako štátom Židov je Izrael. Colin Powell teda nekompromisne vyhlasuje: „Chceme vidieť vznik palestínskeho štátu“. Základné podmienky musia ale splniť samotní Palestínčania, presnejšie povedané, ich nové vedenie. Prvou z nich je pritom potlačenie teroristických skupín. Americký sprostredkovateľ v oblasti William Burns pritom otvorene hovorí, že v tejto veci Washington nepozná kompromis: AUDIO: „Absolútne ničím nemožno nahradiť rozhodný boj proti teroru a násiliu“. Možno konštatovať, že americká vojna proti terorizmu prebieha na troch frontoch. Prvým je dlhodobé rozkladanie samotných teroristických organizácií, druhým je nekompromisný postup voči režimom, ktoré teroristov podporujú, a tretím je úsilie presadiť víziu pozitívneho a hlavne trvalého riešenia palestínskej otázky. Nebezpečenstvo ale naďalej zostáva. Po vojne v Iraku sa napríklad objavili obavy, či odtiaľ v čase všeobecného rabovania nezmizli jadrové materiály, ktoré by sa mohli dostať do rúk teroristov. Aj keď by z nich zrejme nevyrobili jadrovú zbraň, mohli by ich použiť v takzvaných „špinavých bombách“. To znamená, že radioaktívny materiál by pomocou klasickej výbušniny rozšírili do obrovského priestoru. Zrejme by pri tom nezabili veľa ľudí, ale vyvolali by obrovskú paniku. A to je čiastkový výsledok, ktorým by väčšina teroristov istotne nepohrdla.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...