|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
6. máj 2003
|
Zmenia po vojne tzv. darebácke režimy svoje chovanie?
|
Gabriel Sedlák
|
Americký prezident George Bush minulý týždeň oznámil koniec veľkých bojových akcií v Iraku. Zjednodušene je možné povedať, že vojna v tejto krajine je minulosťou. Môže ukážka sily amerických ozbrojených síl spôsobiť to, že ďalšie tzv. darebácke režimy sa budú postupne meniť, aby sa nestali terčom nového útoku? Na túto otázku hľadá odpoveď nasledujúci príspevok Slobodnej Európy.
Ešte pred začiatkom vojny v Iraku vyhlasovali americkí činitelia, že blížiaci sa konflikt vyšle tzv. darebáckym režimom signál a pomôže rozosievať semeno demokracie v rôznych kútoch sveta. Vojna v Iraku sa prakticky skončila, pričom sa celý svet mohol v podstate v priamom televíznom prenose presvedčiť o sile amerických ozbrojených síl. Sám americký prezident Bush vyhlásil, že vojna bola ukážkou sily, ktorá by mala vniesť strach do myslí predstaviteľov tzv. darebáckych režimov.
Otázkou teda je, aký má výsledok vojny v Iraku dopad na krajiny, ktoré sú na čiernej listine Washingtonu, napríklad na Sýriu, Severnú Kóreu a Irán. Privedie ich na cestu zmeny, alebo sa skôr rozhodnú pre zúfalú cestu budovania jadrového arzenálu, aby tým odstrašili Spojené štáty?
Raymond Tanter z Univerzity v Michigane, ktorý je expertom na tieto nevyspytateľné režimy, sa domnieva, že pád Saddáma Husajna by mohol spustiť dominový efekt pádu podobných režimov.
AUDIO: „Zmena darebáckych režimov sa začína v Bagdade. Cesta do Damasku vedie cez Bagdad, cesta do Teheránu vedie cez Bagdad. Tým, že zmeníte režim v Bagdade, rozochviete chrbtovú kosť ďalších lídrov takýchto režimov. A pritom ich ani nemusíte napadnúť.“
V takýto efekt dúfa Bushova administratíva, do pomyselného hľadáčika ktorej sa po páde Saddáma Husajna dostal režim Bašára Asada v susednej Sýrii.
Americký viceprezident Dick Cheney minulý týždeň zopakoval, že Washington nebude tolerovať to, čo považuje za hlavnú hrozbu: spojenie medzi terorizmom a nevyspytateľnými režimami snažiacimi sa získať zbrane hromadného ničenia. A aj Cheney sa svojimi formuláciami snažil zvýšiť psychologický dopad vojenského úspechu Američanov v Iraku na pochybné režimy.
AUDIO: „Dnes je režim Saddáma Husajna minulosťou. A nikto nemôže pochybovať o tom, že prezident Spojených štátov drží svoje slovo.“
Sýria, ktorú pred niekoľkými dňami navštívil americký minister zahraničných vecí Colin Powell, bola počas vojny obviňovaná Washingtonom z poskytovania útočiska predstaviteľom zvrhnutého irackého režimu a zo snahy získať chemické zbrane. Šéf americkej diplomacie potom počas návštevy v regióne povedal.
AUDIO: "Vznikla tu na Blízkom východe nová strategická situácia. Chceme so Sýriou spolupracovať a budeme pozorne sledovať a očakávať ako sa zapojí do rôznych opatrení tak, ako budeme napredovať.“
Primárnym cieľom Američanov vo vzťahu k Damasku je zastaviť sýrsku podporu palestínskym extrémistickým skupinám. Ich zástupcovia tvrdia, že dokiaľ trvá izraelská okupácia palestínskych území, režim sýrskeho prezidenta Asada sa od nich neodvráti. Colin Powell však po víkendovom stretnutí s Asadom povedal, že Sýria súhlasí s uzavretím kancelárií Hamasu, Islamského džihádu a Hizballáhu na jej území. Analytik Raymond Tanter očakáva zmenu nielen v Sýrii, ale vo väčšine podobných štátov.
AUDIO: „Oni zmenia svoje správanie sa, alebo padnú. Sýria sa zmení, Líbya sa zmení a režimy v Iráne a Severnej Kórey padnú. Nemyslím si, že mulláhovia zmenia svoju politiku, ale ľudia napokon vytvoria tlak na odstránenie režimu.“
Avšak nie každý to vidí takto jednoznačne. Ako hovorí riaditeľka amerického Strediska pre národnú politiku Maureen Steinbrunerová, hoci si Američania vynútia od týchto krajín určitú reakciu, nemusia sa dočkať želaného výsledku. Štáty, o ktorých je reč, sa totiž budú snažiť správať tak, aby nevyzerali ako neústupčivé a zároveň ani ako neprístupné dialógu. K tomu Steinbrunerová dodáva, že po predvedení americkej vojenskej sily v Iraku sa tzv. darebácke krajiny budú utiekať k vlastníctvu jadrových zbraní.
AUDIO: „Bola by som prekvapená, keby sa ktorákoľvek technologicky sofistikovaná krajina, ktorá už je na ceste k vyvinutiu jadrovej zbrane, nepokúsila získať to, čo sama považuje za poistku.“
Steinbrunerová si myslí, že vojna v Iraku môže mať v prípade Severnej Kórey protichodné dôsledky. Na jednej strane si ňou Pchjongjang ospravedlní vlastníctvo jadrových zbraní, no na strane druhej by mohla severokórejských komunistov presvedčiť, že je lepšie dospieť v dialógu s Washingtonom k dohode.
Predstavitelia oboch krajín sa nedávno stretli po niekoľkých mesiacoch krízy. Zástupcovia Pchjongjangu mali podľa nepotvrdených správ svojim americkým partnerom za rokovacím stolom povedať, že Severná Kórea už jadrovú zbraň vlastní.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|