Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       7. máj 2003 Mandát OSN pre stabilizačné sily v Iraku Miroslav Neoveský Varšava oznámila, že je pripravená pomôcť s velením stabilizačných síl v Iraku, ale želá si k ich rozmiestneniu mandát Bezpečnostnej rady OSN. Mohlo by to svedčiť o novej diplomatickej iniciatíve, ktorej cieľom by mohla byť snaha o preklenutie rozporov, ktoré vo svetovej pospolitosti nastali pred vojenským zásahom v Iraku. Podrobnejšie k tomu v príspevku, ktorý pripravil Miroslav Neoveský. Spočiatku nebolo jasné, či poľská požiadavka bola vyslovená so súhlasom americkej strany, ale po skončení rozhovorov s poľským ministrom zahraničných vecí Wlodzimierzom Cimoszewiczom jeho americký rezortný kolega Colin Powell čakajúcim novinárom povedal: AUDIO „Sme potešení, že Poľsko znovu preberá zvýšené zodpovednosti pri širšej účasti na aktivitách Úradu pre rekonštrukciu a humanitárnu pomoc, pri rekonštrukčných a humanitárnych úlohách v Iraku“. Až potom predstúpil pred novinárov aj poľský minister zahraničných vecí Wlodzimierz Cimoszewicz a svoju požiadavku mandátu OSN spojil s výzvou iným európskym krajinám, aby sa podieľali na obnove Iraku. Okrem iného povedal: AUDIO „Potrebujeme pozvať a povzbudiť čo najviacej našich zahraničných partnerov, aby sa k nám v Iraku pripojili. Poľsko má veľký záujem na takejto situácii. Želali by sme si, aby s nami spolupracoval čo najvyšší počet európskych partnerov.“ Poľská výzva by mohla byť signálom začiatku diplomatických snáh Washingtonu a niektorých európskych krajín o získanie súhlasu OSN s novým usporiadaním v Iraku pod vedením Spojených štátov. Až doteraz boli zvrhnutie Saddámovho režimu a okupácia Iraku takmer výlučne americko-britskou záležitosťou. Podľa niektorých expertov sa zdá, že Washington by rád preklenul roztržky a opäť získal jednohlasné schválenie rezolúcie Bezpečnostnej rady, ktorá by nielen autorizovala rozmiestnenie stabilizačných síl a odvolala sankcie proti Iraku, ale možno tiež stanovila úlohu, ako by Spojené národy mohli pomôcť pri správe povojnového Iraku. Paul Cornish je regionálnym expertom oddelenia vojnových štúdií na King´s College v Londýne. Podľa neho to signalizuje úmysel Washingtonu postaviť činnosť v Iraku na širšiu, multilaterálnu základňu. Paul Cornish sa domnieva, že včerajšia výzva Poľska, aby sa aj ďalšie európske krajiny podieľali na stabilizačných silách, je súčasťou snáh o postavenie mostov z Washingtonu do Paríža a Berlína a dodáva: AUDIO „Je to možno vhodný prostriedok na začatie opravy mostov s niektorými európskymi krajinami, dokonca aj tej „starej Európy“. Ak by sa nám podarilo získať mandát OSN pre túto myšlienku, a ak by sme naozaj mohli začať so stabilizačnými silami, tak by to mohlo byť usporiadanie, na ktorom by sa mohli podieľať aj Francúzi a Nemci.“ Poľský minister obrany Jerzy Szmajdzinski všera povedal, že základ stabilizačných síl pre Irak by mohol tvoriť poľsko-nemecko-dánsky zbor NATO, umiestnený v severozápadnom Poľsku. Berlín bol návrhom Poľska, aby sa aj Nemecko pripojilo k stabilizačným silám, očividne prekvapený. Možno to vyčítať aj z výroku jeho ministra zahraničných vecí Joschku Fischera, ktorý včera vo Vilniuse k tomu povedal : „Poľsko sa rozhodlo podieľať sa na ´koalícii ochotných´ v Iraku, my nie sme súčasťou tejto koalície.“ Zatiaľ nie je jasné, či a ako by sa postoj Nemecka, ale najmä Francúzska zmenil, ak by stabilizačné sily dostali mandát Bezpečnostnej rady OSN. Zatiaľ nie je rozhodnuté ani o konečnom množstve stabilizačných síl, ale experti hovoria, že by sa mali pohybovať v počtoch okolo 60.000 vojakov vo všetkých troch pásmach, z čoho by mali mať britské a americké jednotky v ich pásmach po 25.000 mužov. Práve tak nebol predložený ani časový rozvrh ich rozmiestnenia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...