Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       8. máj 2003 Zlepšia sa naštrbené americko-nemecké vzťahy? Gabriel Sedlák Vojna v Iraku spôsobila bezprecedentný rozkol medzi kedysi pevnými spojencami Nemeckom a Spojenými štátmi. Najnovšie sa objavili náznaky, že Berlín sa pomaly snaží o zlepšenie vzťahov s Washingtonom. Aké sú šance, že sa to podarí? Nemci i Američania majú ešte v živej pamäti vlaňajšiu volebnú kampaň v Nemecku, ktorá bola poznamenaná odmietavým stanoviskom vládnych sociálnych demokratov k možnej vojne v Iraku. Hádam najväčším „úletom“ v tomto smere boli slová členky kabinetu kancelára Gerharda Schroedera, ktorá prirovnala Bushovu politiku k Hitlerovej. Osobu, ktorá sa tejto urážky dopustila, si už síce Schroeder do novej povolebnej vlády neposadil, no vzhľadom na pokračujúce odmietavé stanovisko Nemecka k vojenskému zákroku proti bagdadskému režimu sa aj naďalej prehlbovala priepasť medzi Berlínom a Washingtonom. Teraz, po páde Saddáma Hasajna, sa objavili náznaky, že Nemecko má záujem na zlepšení vzťahov so svojím spojencom z NATO. Kancelár Schroeder napríklad vyjadril ľútosť nad - ako to on označil – „zveličenými poznámkami“, vyslovenými počas volebnej kampane. Schroeder vtedy osobne opakovane odmietol vojnu v Iraku ako dobrodružstvo, ktoré by dostalo Blízky východ do plameňov. Ďalším signálom meniaceho sa tónu Berlína vo vzťahu k Washingtonu bola minulotýždňová poznámka nemeckého kancelára, podľa ktorého vytváranie mocenského pólu v Európe ako protiváhy Spojených štátov nie je v súlade s nemeckým chápaním Európy. Aj spoza oceána zazneli slová, sľubujúce zmenu k lepšiemu. Splnomocnenec americkej vlády pre obchod Robert Zoellick počas návštevy Berlína vyslovil presvedčenie, že vzájomné americko-nemecké záujmy, osobitne obchodné, tieto ekonomické mocnosti opať spoja. Zoellick je vôbec prvým členom Bushovho kabinetu, ktorý navštívil nemeckú metropolu od začiatku vypuknutia krízy medzi oboma krajinami. Jeho optimizmus však nezdieľa Heather Grabbeová z londýnskeho Strediska pre európsku reformu. AUDIO: „Americko-nemecké vzťahy sú vážne poškodené. Je ťažké odhadovať, ako má Bushova administratíva podnietiť urovnanie sporov s kancelárom Schroederom. Schroeder prišiel s takýmto podnetom, ale na americkej strane stále zostáva odpor a hnev, a oni nemajú veľký záujem na stimulácii zlepšenia vzťahov.“ Do uvoľneného priestoru, vyprázdneného krízou medzi Washingtonom a Berlínom, vstúpilo Poľsko, kandidát na členstvo v Európskej únii a blízky európsky spojenec Američanov. Tí Poliakom ponúkli dohľad nad jedným z troch sektorov, na ktoré má byť rozdelený povojnový Irak. Všeobecne sa to interpretuje ako ocenenie Varšavy za jej podporu, ktorá sa prejavila aj vyslaním elitnej poľskej jednotky do bojov v Iraku. Poliaci tento týždeň oznámili, že by chceli, aby mnohonárodné sily hliadkujúce v poľskom sektore tvorili spolu s ich vojakmi aj Nemci a Dáni. Varšava sa tak dostáva do role sprostredkovateľa medzi znesvárenými spojencami. Edmund Wnuk-Lipinski z Inštitútu politických štúdií vo Varšave však s poukazom na dlhoročný nemecký patronát nad poľskými snahami o vstup do Európskej únie tejto predstave veľmi nedôveruje. AUDIO: „Pre Nemecko je pozvanie od Poľska na pripojenie sa k snahám o stabilizáciu Iraku niečo, čo je ťažko akceptovateľné.“ Ďalší argument, podporujúci toto pesimistické stanovisko, ponúka nemecký analytik Wichard Woyke z Muensterskej univerzity. AUDIO: „Neverím, že Nemecko by išlo do Iraku bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Je to absolútna nevyhnutnosť a ja nepredpokladám, že by bol v najbližšom polroku takýto mandát schválený, pretože Američania oň nepožiadali.“ Woyke napriek spomínaným náznakom pochybuje, že by v blízkej budúcnosti došlo k zlepšeniu americko-nemeckých medzivládnych vzťahov. Čiastočne aj preto, že si Bush a Schroeder jednoducho osobne nesedia. A to je pre obe strany zlé. Prečo? Odpovedá analytička Heather Grabbeová. AUDIO: „Bushova administratíva teraz úprimne potrebuje európskych spojencov. Američania nemajú dostatok skúseností s vysielaním mierových síl a obnovou. Na to, aby mohli opustiť Irak, potrebujú Američania pomoc celej Európy, teda aj Francúzska a Nemecka. Podmienky odchodu Američanov závisia od podmienok, za ktorých tam vstúpia európske krajiny.“ Dosiahnuť toto nebude podľa Grabbeovej jednoduché aj preto, že tzv. jastrabi v Bushovej administratíve ešte stále nie sú pripravení odpustiť krajinám ako Nemecko ich postoje v predvečer vojny v Iraku. A to si ešte Nemecko na rozdiel od Francúzska nemuselo vypočuť vetu vyslovenú šéfom americkej diplomacie Colinom Powellom, že odmietavý postoj Paríža k vojne nezostane bez dôsledkov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...