Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       9. máj 2003 Ľudoví mudžahedíni – sekta alebo iránska opozícia Miroslav Neoveský Spojené štáty uzavreli v Iraku prímerie so zvláštnou skupinou – Ľudovými mudžahedínmi, alebo v jazyku farsi „Mudžahedín Chalq“. Je to ozbrojená iránska opozičná skupina, ktorá sa už desaťročia snaží o zvrhnutie iránskeho režimu islamských klerikov. Napriek istej podpore v Európe i v Spojených štátoch, je skupina stále na zozname teroristických organizácií amerického ministerstva zahraničných vecí. Podrobnejšie v príspevku, ktorý pripravil Miroslav Neoveský. Hnutie „Ľudových mudžahedínov“ vzniklo v 60-tych rokoch na základe zmesi marxizmu a islamu. V roku 1979 sa podieľalo na revolúcii, ktorá zvrhla šacha a nastolila režim ajatoláha Chomejního. Čoskoro sa s ním však dostali do sporu, mnohých vedúcich činiteľov hnutia povraždili a hnutie samotné bolo nútené opustiť Irán v roku 1981. S výnimkou krátkeho intermezza vo Francúzsku sa skupina usadila v Iraku. V skutočnosti však pozostáva hnutie z troch skupín, ktoré sa vzájomne prekrývajú. Bojovníci sú členmi Iránskej národnooslobodzovacej armády, ktorá je ozbrojeným krídlom „Ľudových mudžahedínov“. A tí zase kontrolujú politický front, predstavovaný Národnou radou iránskeho odporu. Riaditeľom Centra iránskych štúdií na Univerzite v anglickom Durhame je Al Ansari , ktorý o „Ľudových mudžahendínoch“ okrem iného povedal: AUDIO „Od Saddáma Husajna dostávali veľa peňazí a boli usídlení v severnej časti Bagdadu. Pre Saddámov režim vykonávali veľa „špinavej“ práce a v podstate boli iránskymi žoldniermi. V Iráne samotnom veľa neagitovali a povedané úprimne, chýbala im k tomu vierohodnosť.“ Hlavou hnutia je Masud Radžavi, okolo ktorého, ako aj jeho ženy Maryam, vznikol silný kult osobnosti. K hnutiu sa pripojil ešte ako študent práv na teheránskej univerzite a kontrolu nad hnutím prevzal niekedy v 70-tych rokoch, keď bol vo väzení. Spojené štáty považujú „Ľudových mudžahedínov“ za teroristickú organizáciu a v počiatočnej fáze nedávnej vojny v Iraku dokonca bombardovali ich základne. V uplynulých týždňoch však zaujali americké sily miernejší postoj a minulý mesiac dokonca uzavreli s hnutím prímerie. To prirodzene pobúrilo iránsku vládu. Teheránske ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že pre Spojené štáty je neprijateľné, aby boli v partnerskom vzťahu s „teroristickými pokrytcami“, ako hnutie nazvalo, a Washington varovalo, aby nedovolil hnutiu útočiť na Irán z Iraku. Hnutie je však aj naďalej na americkom zozname teroristických skupín a zdá sa, že nedávne prímerie bolo uzavreté len v záujme upokojenia v Iraku a nastolenia istého poriadku. A až sa v Iraku začne so všeobecným odzbrojovaním skupín i jednotlivcov, tak je viac ako isté, že dôjde aj na „Ľudových mudžahedínov“. Možno tiež predpokladať, že budúca iracká vláda zaujme voči Teheránu oveľa priateľskejší postoj, ako Saddámov režim, takže vyhliadky hnutia do budúcnosti sa javia skôr ako pochmúrne. Mimochodom, jednu z jednotiek bojovníkov na základni Ašram tvoria výlučne ženy,väčšinou iránske emigrantky z celého sveta. Jednou z nich je Laleh Tarighiová , ktorá vyrástla vo Veľkej Británii a k svojmu členstvu v hnutí hovorí: AUDIO „Bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Povedala by som, že je to najlepšie miesto pre každého Iránca, ale aj iných. Povedala by som, že máme cieľ. Bojujeme za Irán, aby sa iránsky ľud vymanil z tejto situácie.“ Expertom na Blízky Východ vo Výskumnej službe amerického Kongresu je Kenneth Katzmann , ktorý sa ale k budúcnosti hnutia vyjadril nasledovne: AUDIO „Viem si predstaviť istú dohodu medzi Iránom a novou vládou v Iraku o vypovedaní Národnooslobodzovacej armády. Veľmi pochybujem, že súčasné prímerie ovplyvní trvalé riešenie, podľa ktorého by si táto organizácia udržala základňu v Iraku. Najmä ak budú v novej vláde prevládať šiitské islamské strany.“ Podobne aj iní experti pochybujú o tom, že by sa „Ľudoví mudžahedíni“ mohli nejakým spôsobom, ak vôbec, podieľať na budúcom vývoji v Iráne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...