Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       15. máj 2003 Kde je náboženská sloboda Anna Rausová V nasledujúcich chvíľach budeme hovoriť o náboženskej slobode. V týchto dňoch vydala americká, štátom zriadená komisia správu, v ktorej kritizuje niektoré krajiny sveta, že neumožňujú svojim obyvateľom slobodu náboženského vyznania. Dokument je ale kritický aj k americkej administratíve, že robí kompromisy voči niektorým autoritatívnym režimom za to, že podporujú jej vojnu proti terorizmu. S niektorými členmi komisie sa o správe porozprával korešpondent Slobodnej Európy vo Washingtone Jeffrey Donovan. Na základe amerického zákona o ochrane náboženskej slobody vo svete z roku 1998 monitoruje štátom zriadená, no nezávislopracujúca komisia situáciu v niektorých krajinách sveta. Informácie predkladá prezidentovi, ministrovi zahraničných vecí a Kongresu, aby mohli títo lepšie presadzovať ideály náboženskej slobody – či už prostredníctvom obmedzenia exportu, zákazu udelenia víz či dokonca zastavenia humanitárnej pomoci tej-ktorej krajine. K najväčšiemu porušovaniu náboženskej slobody dochádza v Afganistane a v Saudskej Arábii. Táto základná ľudská sloboda je ohrozená aj v Bielorusku a v niektorých prípadoch aj v Rusku. Jedna z členiek komisie Leila Nadya Sadatová vyslovila obavy, že bývalé Ministerstvo cnosti islamského hnutia Taliban v Afganistane, ktoré pred časom používalo na presadenie islamského zákona šaríja mučenie a popravy, bolo obnovené, len má trocha miernejšiu podobu. Niektorí afganskí sudcovia podľa nej používajú u nemoslimov mučenie či dokonca amputáciu končatín: AUDIO: „V Afganistane existuje základ pre režim, ktorý sa môže stať rovanko represívny ako bol Taliban, osobitne čo sa týka náboženskej slobody. Deje sa to podľa nás so súhlasom a v niektorých prípadoch i s pomocou Spojených štátov“. Po septembrových teroristických útokoch roku 2001 v Spojených štátoch Bushova administratíva zlepšila vzťahy s niektorými autoritárskymi režimami, ako napríklad s Pakistanom či Uzbekistanom, výmenou za pomoc v boji s terorizmom. Biely dom však odmieta tvrdenie, že to znamená jeho ústup od dôrazu na dodržiavanie náboženskej slobody v týchto krajinách. Šéfka komisie Felice Gaerová však trvá na tom, že Washington robí takéto kompromisy: AUDIO: „Ak sa naša komisia v niečom zhoduje, tak to je presvedčenie, že teroristické útoky neospravedlňujú americkú politiku „obchodovania“ s ľudskými právami a náboženskou slobodou výmenou za spoluprácu v boji proti terorizmu“. Komisia dala Čínu, Irán, Irak, Sudán a Mjanmarsko, známe ako Barma, do kategórie „osobitného znepokojenia“. To umožní vláde vyvíjať na ne väčší tlak. Správa však vyslovuje hlboké znepokojenie, že šéf americkej diplomacie Colin Powell neoznačil takto ďalšie krajiny – Indiu, Pakistan, Laos, Saudskú Arábiu, Turkménsko a Vietnam. Podpredseda komisie Michael Young vyzval Spojené štáty, aby boli dôslednejšie voči svojmu dlhodobému spojencovi – Saudskej Arábii, kde náboženská sloboda prakticky neexistuje a povolená tam je iba wahabovský, puritánsky smer sunitského islamu: AUDIO: „V Saudskej Arábii sú celkom zákazané newahábovské miesta pre verejné vyjadrovanie náboženského presvedčenia, ktoré je iné ako wahábovské. Dochádza tam k zatýkaniu a mučeniu šiítskych duchovných a kresťanských zahraničných pracovníkov za to, že v súkromí prejavujú svoju vieru. Interpretácia náboženských zákonov v Saudskej Arábii sa odráža v každom aspekte života žien a jej výsledkom je vážne porušovanie ich ľudských práv“. Čo sa týka Ruska, Moskva podľa dokumentu napriek veľkému pokroku od pádu komunizmu zaostáva za svojim prísľubom, že zaistí náboženskú slobodu. Člen komisie Firuz Kazemzadeh uvádza, že katolíci, Židia a protestanti sú v Rusku zjavne diskriminovaní: AUDIO: „Vláda má tendenciu dosiahnuť istý kompromis s pravoslávnou cirkvou, ktorej dáva prvé miesto medzi náboženstvami na úkor iných. Zazneli vyhlásenia o iných náboženstvách, moslimskom napriklad, ktoré dostáva celú moslimskú komunitu do nebezpečenstva dikriminácie, ku ktorej aj došlo pri mnohých príležitostiach“. Dokument nabáda americkú vládu, aby konkrétnymi krokmi pomohla pri ochrane náboženských menšín v Rusku. A nakoniec Bielorusko má podľa americkej komisie silne autoritatívnu vládu, preto vyzýva Washington, aby urobil všetky možné diplomatické kroky na ochranu ľudských práv, vrátane náboženských. Komisia vyslala minulý rok do Minska delegáciu, pretože tamojšia vláda prijala zákon, ktorý tvrdo obmedzuje slobodu náboženského vyznania. Je označovaný za jeden z najrepresívnejších náboženských zákonov v Európe.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...