Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       21. máj 2003 Ak by spojenci odišli z Iraku, nasledovala by zrejme občianska vojna Daniel Raus Irak má ešte stále ďaleko ku stabilite a poriadku, viaceré náboženské a politické skupiny tam už ale žiadajú odchod spojencov. Väčšinou sú dôvodom ich vlastné ambície na ovládnutie krajiny. Otázkou je, čo by nasledovalo v Iraku, ak by odtiaľ spojenci naozaj odišli. Dôsledky by boli nepochybne tragické. V Bagdade prebiehala v tomto týždni jedna z demonštrácií na podporu šiítskych náboženských predstaviteľov. 10 000 ľudí na nej skandovalo meno ajatoláha Kazima al-Haírího. Netreba sa čudovať, že irackí šiíti prežívajú nové časy - ruka Saddáma Husajna na nich ešte nedávno ťažko doliehala. Renesancia ich politických a náboženských zoskupení je preto pochopiteľná. Celá záležitosť má však aj odvrátenú stranu. Okrem hesiel na podporu toho ktorého hrdinu, počuť z úst šiítskych demonštrantov žiadosť, aby Američania išli domov. Skôr ako naivita je za tým predstava, kto a ako by mal Irak ovládať. Je teda namieste položiť si kardinálnu otázku: čo by nasledovalo po odchode spojencov? Mnohí Iračania okamžite odpovedajú: prišla by katastrofa v podobe občianskej vojny. Jedným z tých, kto chcú, aby spojenci odišli, je Šejk Abdel Džabár Menhal, zástupca vplyvného islamského hnutia Hawza, ktoré prispelo k nastoleniu poriadku v šiítskej časti Bagdadu: AUDIO: „Vytvorili sme tieňovú vládu. Vytvorili ju náboženskí predstavitelia. Organizovali dopravu, udržiavali poriadok, pomáhali chudobným. Možno povedať, že to máme dobre zorganizované, nepotrebujeme Ameriku na udržanie poriadku“. Dodajme, že samotné hnutie al-Hawza je rozdelené na frakcie, podporujúce rôzne osobnosti. Od spojencov dostalo pozvánku na rokovania o budúcnosti krajiny, ale nezúčastnilo sa na nich. Menhal to vysvetľuje trocha problematickým argumentom, že sa hnutie mení na politickú stranu. Ak spomenuté zoskupenie odmietlo účasť na rozhovoroch, dokázalo sa zhodnúť v čomsi inom, a síce v žiadosti, aby Američania z Iraku odišli. Zástupca hnutia Menhal ju zdôvodňuje populisticky: AUDIO: „Nezabezpečujú veľkú pomoc pre Iračanov v porovnaní s tým, čo z Iraku získajú. Opravili ťažobné veže a exportujú ropu. Nemáme ale elektrinu, dopravu alebo zdravotníctvo“. Okrem väčšinových šiítov ale žijú v Iraku aj suniti, kresťania, Turkméni a hlavne Kurdi. Práve tí sa najviac obávajú odchodu spojencov. Ich postoje vyjadruje Adil Murad, bagdadský reprezentant jednej z dvoch hlavných kurdských strán, Vlasteneckého zväzu Kurdistanu: AUDIO: „Myslím si, že by okamžite vypukla občianska vojna medzi ľuďmi a prívržencami režimu Saddáma Husajna. Začala vy sa vojna, bolo by to strašné, tragédia pre Irak. Tiekla by krv a zavládol by hlad“. Dodajme, že Kurdi vidia v spojencoch osloboditeľov, nie okupantov. Rovnaký pohľad na vec majú aj Iračania, vracajúci sa z exilu. Hovorca jednej z ich organizácií, Irackej národnej dohody, Ali Abdul Amir podčiarkuje, že najskôr musí mať krajina stabilnú vládu a musí sa odstrániť doslova „kostra Husajnovho režimu“: AUDIO: „Najskôr musíme ustanoviť národnú vládu a nájsť spôsob, ako môže viesť krajinu“. Dodajme ale, že žiadny unáhlený odchod spojencov našťastie nehrozí. Washington aj Londýn si dobre uvedomujú, že čosi také by pochovalo všetky nádeje na demokratizáciu a spravodlivejší systém v krajine. Hrozba občianskeho konfliktu by znamenala hrozbu rozpadu Iraku a destabilizácie celého Blízkeho východu. Okrem toho treba Iračanov chrániť pred tými, ktorí spojencov nechcú. Ešte nedávno bol predsa najväčším ochrancom Iračanov Saddám Husajn.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...