|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
23. máj 2003
|
Americkí senátori kritizovali Pentagon
|
Miroslav Neoveský
|
Vo Washingtone zasadal včera zahraničnopolitický výbor Senátu amerického Kongresu. Predmetom rokovaní bol povojnový Irak a úloha ministerstva obrany. Príspevok, s použitím materiálov washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy Jeffreyho Donovana, pripravil Miroslav Neoveský.
Námestník amerického ministra obrany Paul Wolfowitz, ktorý na zasadaní zahraničného výboru Senátu vypovedal, čelil zboru značne skeptických senátorov z oboch strán zastúpených v Kongrese Spojených štátov. Včerajšie zasadanie bolo prvým z plánovanej série podobných, na ktorých by sa senátori chceli dozvedieť od administratívy čosi viacej o jej plánoch pre budúcnosť Iraku.
Dokonca aj členovia prezidentovej Republikánskej strany vyčítali vláde, že nedokázala predložiť svoj plán humanitárnych, bezpečnostných a politických cieľov v povojnovom Iraku. Predseda výboru, republikánsky senátor za štát Indiana Richard Lugar veľmi jasne povedal, že administratíva sa nepripravila na povojnový chaos v Iraku tak dobre, ako naplánovala vojenské operácie, ktorými dokázala zvrhnúť režim Saddáma Husajna za tri týždne a dodal:
AUDIO
„Tento vojenský úspech však bol iba prvým krokom k víťazstvu vo vojne v Iraku. A toto víťazstvo je ohrozené, ak nezabezpečíme účinnú stabilizáciu a rekonštrukciu Iraku. Merítkom úspechu v Iraku bude predovšetkým to, akú krajinu a aké inštitúcie po sebe zanecháme.“
Najvyššie postavený Demokrat vo výbore, senátor za štát Delaware Joseph Biden znel vo svojom príhovore takmer ako ozvena svojho kolegu Lugara. Okrem iného povedal, že pokračujúci chaos a násilie v Iraku silne pripomínajú Afganistan, ktorý Spojené štáty ešte len musia stabilizovať napriek tomu, že režim Talibanu tam zvrhli už koncom roku 2001. Senátor Biden dodal, že nadobudol dojem, akoby povojnový vývoj v Iraku, osobitne rozsiahle rabovanie, vystúpenie šiítov a všeobecný chaos v krajine amerických plánovačov prekvapil. Okrem toho naliehal na administratívu, aby do Iraku vyslala buď viacej policajných jednotiek, alebo vojakov, ktorí by pomohli krajinu stabilizovať, tak ako to niektorí predstavitelia navrhovali už skôr.
Námestník ministra obrany Paul Wolfowitz však vyslovenú kritiku odmietol s poukazom na to, že vojenský plán spočíval na malom počte vojakov, čím sa zabezpečila maximálna taktická pružnosť, ktorá napokon tak prekvapila Saddáma, že nebol schopný reagovať dostatočne rýchlo a podnikať napríklad sabotážne akcie podpálením ropných prameňov, či vyvolaním potravinovej, alebo utečeneckej krízy, či dokonca použiť zbrane hromadného ničenia. Wolfowitz tiež poukázal na to, že vojenský plán zachránil jednak životy mnohých amerických vojakov, ale aj irackých civilistov.
Zároveň však námestník amerického ministra obrany priznal, že 67 dní od vstupu prvého koaličného vojaka na iracké územie je bezpečnosť v krajine ešte stále ohrozovaná bývalými členmi Saddámovho režimu strany BAAS. Ten mal na svojej výplatnej listine desaťtisícky darebákov a vojnových zločincov, ktorí tak rýchlo nezmiznú a dodal:
AUDIO
„Ľudia, ktorí vytvorili masové hroby, ktoré sa teraz odkrývajú v Iraku, stále predstavujú hrozbu pre stabilitu. Táto hrozba nezmizla automaticky, keď v Bagdade začali rúcať sochy.“
Konfrontovaný s požiadavkami na vyslanie ďalších vojakov do Iraku, námestník ministra obrany Paul Wolfowitz povedal, že nikto nemôže dnes predpovedať koľko vojakov bude potrebných v Iraku o tri mesiace. Napriek tomu, že senátori kritizovali aj pomalé tempo vytvárania dočasnej irackej vlády Paul Wolfowitz povedal, že situácia v Iraku sa zlepšila a celkom iste je lepšia, ako bola pred vojnou. A ak sa niekomu aj vidí trochu zmätená, tak je to aj tým, že Iračania si musia sami rozhodnúť, akými politickými prostriedkami chcú dospieť k dočasnej a napokon k legálnej vláde, uznávanej medzinárodnou pospolitosťou.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|