|
|
| |
|
Dnes je sobota, 5. júl 2008 |

|
|

|
26. máj 2003
|
USA a "etnomatematika"
|
Martin Votruba
|
Kým predmety ako materinský jazyk, alebo dejepis sa očividne líšia podľa krajiny, kde sa vyučujú, o prírodných vedách sa predpokladá, že majú s národnosťou školákov málo spoločné. No profesor Ron Eglash, autor niekoľkých počítačových programov pre stredné školy, si myslí, že to je omyl. Nachádza národnostnú zložku aj v matematike.
Eglashovo zamestnanie nemá podľa bežných predstáv nič spoločné s národnosťou. Je profesorom na technickej univerzite. No ako černoch mal väčšiu motiváciu uvažovať o okolnostiach znevýhodňovania rôznych menšín. Usúdil, že bežné vyučovanie matematiky je menšinovým žiakom — a možno nielen im — príliš cudzie.
Časť amerických učiteľov matematiky pozná jeho softvéry. Sú nezvyčajné už názvami, v ktorých sa spájajú mená národností a kmeňov s odbornými termínmi, alebo znejú, akoby vôbec neboli o matematike. Americkí školáci teda môžu používať programy voľne preložené ako “geometrické transformácie v černošských účesoch”, “indiánsky tkáčsky stav na obrazy z korálikov”, “fraktálna geometria sošiek v Kongu” alebo “eskimácka navigácia podľa hviezd”. Ich autor zdôrazňuje, že jeho — ako ju nazýva — etnomatematika nie je nejaký protiklad bežnej matematiky, pretože každá matematika vychádza z prostredia určitej kultúry.
Eglashove programy sú urobené tak, aby čo najbezprostrednejšie zodpovedali bežným záujmom žiakov rozličných menšín a pritom učili základy napríklad práve fraktálnej geometrie. Medzi americkými černochmi sú už dosť dávno populárne účesy z množstva tenučkých vrkôčkov, tesne priliehajúcich k hlave, ktoré si žiaci zväčša zapletajú navzájom. Eglashov program má na obrazovke naľavo súradnicovú sieť, napravo profil hlavy s takým účesom a medzi tým priestor na zadávanie súradníc, miery zväčšenia či zmenšenia, rotácie a niekoľkých ďalších veličín. Žiak má za úlohu prostredníctvom číselných údajov narábať s daným geometrickým objektom tak, aby zobrazenej osobe pridal ďalší, pasujúci vrkôčik. Učí sa, ako jednotlivé veličiny a funkcie ovplyvňujú výsledok, a dokým sa to riadne nenaučí, portrét na fotografii, ktorému mal dorobiť účes, vyzerá zúfalo. Vzniká silnejšia motivácia vyrovnať sa spolužiakom, než keď ide o nejaký abstraktný výsledok matematického príkladu.
Eglash označuje svoje programy za niečo iné, než čo pokladá za iba povrchné prispôsobovanie matematiky — teda keď povedzme žiaci v prímorskej krajine rátajú v príkladoch ryby, a niekde inde v presne tých istých príkladoch papagáje. Podľa neho je dôležitá väzba nielen zadania, ale aj výsledku na to, čo žiaci skutočne robia. A tak napríklad jeden z jeho novších programov pre študentov latinskoamerického pôvodu vychádza z ich obľúbenej hudby, na ktorej rytmoch vyučuje priamu a nepriamu úmernosť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|