Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       28. máj 2003 USA chcú naštartovať blízkovýchodný mierový proces Daniel Raus Americký prezident George Bush sa pripravuje na rozsiahlu diplomatickú iniciatívu na Blízkom východe. Na budúci týždeň by sa mal stretnúť s predstaviteľmi arabských štátov. Chce ich, okrem iného, presvedčiť, aby podporili izraelsko – palestínsky mierový proces. Potom by sa mal stretnúť aj s premiérmi Izraela a Palestínčanov. Atmosféra sa nepochybne mení, ale cesta k urovnaniu konfliktu bude dlhá. Zdá sa, že po vojne v Iraku sa stane primárnym cieľom Washingtonu izraelsko – palestínska dohoda. Potvrdzujú to viacerí pozorovatelia aj úsilie, ktoré venuje Biely dom takzvanej „mape“ mierového procesu. Bushova administratíva vychádza z predpokladu, že pomery na Blízkom východe sa zásadne zmenili pádom Husajnovho režimu, ktorý (okrem iného) finančne podporoval samovražedné atentáty Palestínčanov a neváhal na Izrael zaútočiť. Súčasne chce, aby garantom dohody bolo takzvané kvarteto, teda okrem Spojených štátov aj Európska únia, OSN a Rusko. A do tretice: zmenilo sa vedenie Palestínčanov, čo znamená koniec éry Jásira Arafata, ktorý sa v kľúčových momentoch priklonil k terorizmu. Mierový plán prijali Palestínčania bez výhrad a s váhaním aj izraelská vláda. Minister zahraničných vecí Silvan Šalom je presvedčený, že mierový proces naštartuje nadchádzajúci americko-izraelsko-palestínsky summit v Jordánsku: AUDIO: „Myslím, že prišiel čas, aby sa obe strany stretli za rokovacím stolom a obnovili rozhovory. Dúfam, že nadchádzajúci summit prinesie záblesk nádeje a obe strany sa rozhodnú obnoviť rokovania“. Dodajme, že summit sa má konať na budúci týždeň a bude na ňom osobne prítomný americký prezident George Bush. Izrael zaujal pozitívne stanovisko, ale s výhradami. Nesúhlasí predovšetkým s návratom palestínskych utečencov, ktorí by v nasledujúcich voľbách prehlasovali židovskú populáciu. Dôležité je, že za mierový plán sa postavil sám premiér Ariel Šaron. Ten dokonca urobil pozoruhodný krok, keď použil slovo „okupácia“: AUDIO: „Nemusí sa vám páčiť toto slovo, ale to, čo prebieha, je okupácia. Držať 3 a pol milióna Palestínčanov pod okupáciou je strašná vec pre Izrael aj Palestínčanov, aj pre izraelské hospodárstvo“. Tento postoj doslova šokoval Šaronovu stranu Likud, ktorá má voči Palestínčanom výhrady a určite nesrší optimizmom, čo sa týka zmien v ich samospráve. Ariel Šaron teda musel svojim straníckym kolegom v Haife opäť vysvetľovať, čo chcel slovom „okupácia“ vlastne povedať: AUDIO: „Nechceme ovládať 3 a pol milióna Palestínčanov. Nie je to dobré pre nás ani pre Palestínčanov. To som mal na mysli, keď som použil slovo okupácia. Nie sme okupanti. Toto je vlasť Židov“. Iniciatívu Washingtonu privítali ale v prvom rade Palestínčania. George Bush nikdy neprijal ich šéfa Jásira Arafata a nádej na lepšie časy svitla až s vytvorením premiérskej funkcie pre Mahmúda Abbása, ktorý fakticky prebral vedenie samosprávy. Šéf palestínskej diplomacie Nabil Šaath teraz netají optimizmus: AUDIO: „Vidíme to ako signál americkej angažovanosti, ako signál osobnej zaangažovanosti prezidenta Busha. Jeho osobná účasť je dôležitá a je to zmena oproti minulosti, keď sa venoval iným veciam“. Otázka je, či sa podarí obnoviť dôveru, ktorá sa roky budovala a napokon ju v okamihu zničila palestínska intifáda. Izrael navyše ťažko zopakuje ponuku, podobnú návrhom z Camp Davidu v lete roku 2000. Aké ústupky teda možno z jeho strany očakávať? Raymond Tanter, profesor z michiganskej univerzity, tvrdí, že v jednej z najvážnejších oblastí, čo sa týka židovských osád, sa terajšia vláda zrejme vzdá aspoň tých, ktoré neboli vybudované legálne: AUDIO: „Izraelská vláda môže zrušiť, alebo aspoň spomaliť výstavbu ilegálnych osád, výmenou za to, že Palestínčania prestanú podnecovať násilie“. Dodajme, že výstavbu niektorých osád podporuje izraelská vláda, tie najproblematickejšie ale vznikajú spontánne – vláda v tom ale nikomu nebráni. Ak sa podarí obnoviť mierový proces, mal by v roku 2005 vzniknúť štát Palestína. Tým sa vyrieši jedna z kritických otázok. Ďalšie dve ale zostanú: štatút starého Jeruzalema a návrat palestínskych utečencov. A samozrejme, nutnou podmienkou úspechu je to, aby sa Palestínčania vzdali terorizmu. V opačnom prípade sa ich samospráva stane rukojemníkom radikálov a výsledok celého úsilia bude opäť nulový.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...