|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
2. jún 2003
|
Americkí ochranári verzus farmári v Arizone
|
Martin Votruba
|
Ostré spory medzi ochrancami prírody a priemyslom patria už desaťročia k bežným súčastiam nielen americkej spoločnosti. Poľnohospodárstvo spájané s predstavou tradičného, harmonického nažívania človeka a prírody akoby stálo bokom, či priam po boku ochranárov, ktorí sa pozerajú kriticky prevažne len na roľníkov nadužívajúcich umelé hnojivá. No farmári v Arizone najnovšie nemôžu prísť ekológom na meno, kým dvaja poslanci Kongresu naopak plánujú to, čo sa ochranárom podarilo v Arizone, uplatniť v celých Spojených štátoch.
Spor sa týka pre americký Západ tak tradičného spôsobu obživy, akým je chov veľkých čried dobytka na rančoch. Nezvyčajné navyše je, že ochranári pri dosahovaní svojho cieľa využili voľný trh, ktorý zväčša skôr kritzujú ako otvorenú bránu na prenikanie priemyslu do prírody. No organizácia zvaná “Strážcovia lesa” vidí rovnakého nepriateľa v majiteľoch rančov. Argumentuje tým, že aj poľnohospodárstvo, hoci je oveľa staršie ako priemysel, znamená zásah do prírody. Tam, kde by inakšie boli lesy a lúky, sú rozsiahle pasienky pre rožný statok.
Plán Strážcov lesa na návrat poľnohospodárskej pôdy do prírodného stavu uplatnením voľného trhu zaznamenal prvý úspech.
Časť arizonských rančov si prenajíma pôdu vo federálnom vlastníctve. Jednotlivé ranče potrebujú pasienkov niekedy menej, niekedy viac, a tak úrady pravidelne organizujú aukcie pôdy bez licitácie — keď ranče pôdu potrebujú, pošlú úradom ponuku, a tie vyberú tých, čo ponúkli najviac.
Ochranárom sa v Arizone po šesťročnom úsilí podarilo presadiť, že nárok poslať takú ponuku majú nielen tí, ktorí pôdu využívajú, ale aj tí, ktorí ju chcú vrátiť do prírodného stavu. Strážcovia lesa poslali najvyššiu ponuku a od mája sú teda užívateľmi prvých takmer 500 ha doterajších pasienkov. Svoj program začnú vysádzaním vŕb a iných stromov pozdĺž rieky, ktorá cez ne tečie.
Farmári — z ktorých časť prežíva len vďaka federálnym dotáciám — to kritizujú ako hrozbu pre tradičný spôsob obživy na americkom Západe. Ochranári argumentujú, že rovnako ako farmári uplatňujú zákony trhu — ponúkli najvyššiu cenu — a to v záujme uvedenia prírody do pôvodného stavu.
Dvaja poslanci Kongresu, jeden za Republikánsku stranu a jeden za opozíciu, začali pripravovať návrh zákona, ktorý by niečo podobné, financované vládou, umožnil na celom americkom Západe. Tamojšie ranče nie sú schopné konkurovať živočíšnej výrobe na východ od Skalistých hôr. Obaja politici sa nazdávajú, že by s ich plánom mohli súhlasiť ľavicoví, aj pravicoví kongresmani. Ide o ochranu prírody, o uplatnenie trhu a hoci by odkúpenie pôdy bolo nákladné, zánikom stratových rančov by sa trvalo skončili stámiliónové federálne dotácie na ich udržiavanie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|