Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       4. jún 2003 Britský premiér čelí kritike kvôli irackým zbraniam hromadného ničenia Jaroslav Rozsíval Americkí a britskí politici sa dostávajú pod rastúci tlak opozície i verejnosti kvôli obvineniam z údajného vykonštruovania irackej hrozby nebezpečnými zbraňami. Touto hrozbou argumentovali totiž najvyšší predstavitelia Spojených štátov a Británie pri zdôvodnení ich rozhodnutia zasiahnuť proti Iraku vojenskou silou. Americký denník New York Times dnes napísal, že po prvý raz v dejinách hľadá Amerika dôvod, prečo išla do vojny až po tom, čo sa vojna skončila. Komentátorka denníka Maureen Dowdová reagovala tak na výroky amerických politikov, že koaličným vojskám a expertom sa zatiaľ v Iraku nepodarilo nájsť hľadané zbrane hromadného ničenia. Britský premiér Tony Blair dnes zase čelil ostrému tlaku opozície i členov jeho Labouristickej strany v britskom parlamente ohľadom údajného neodôvodneného vstupu Veľkej Británie do vojny proti Iraku. Kritické hlasy sa iba zvýšili po zverejnení obvinení, pochádzajúcich z britských spravodajských zdrojov o snahe Blairovho kabinetu upraviť niektoré spravodajské informácie o irackých zbraniach hromadného ničenia vo svoj prospech pri zdôvodňovaní rozhodnutia vstúpiť do vojny proti Iraku. Blair pred poslancami povedal, že vyhláseniami o vlastnení zakázaných zbraní irackým režimom Saddáma Husajna v žiadnom prípade nehodlal zavádzať verejnosť. Premiér zároveň podporil parlamentné vyšetrovanie celého prípadu: To by sa malo zaoberať predovšetkým spravodajskými informáciami, ktoré viedli Blairovu vládu k spomínanému rozhodnutiu. Blair pred poslancami o.i. vyhlásil: Audio:„Ani v jednom momente sa nevyskytla snaha zo strany žiadneho ministra, alebo člena štábu predsedu vlády povýšiť sa nad spravodajské uzávery spoločného spravodajského výboru.“ Premiér Blair svojho času vyhlásil, že Irak je schopný zaútočiť zbraňami hromadného ničenia do 45 minút. Kritici tvrdia, že táto veta sa ocitla v dokumentoch o irackej hrozbe na žiadosť kancelárie premiéra: Audio:„To je obvinenie, ktoré zaznelo. Je to absolútne a totálne nepravdivé tvrdenie,“ reagoval Tony Blair. V kampani, ktorá predchádzala vojenskému zásahu proti Iraku, sa veľmi často narábalo aj s informáciami o existencii rozsiahlych skladov chemických a biologických zbraní na irackom území. Avšak napriek stovkám inšpekcií koaličných tímov sa zatiaľ žiadne takéto zbrane nenašli. Blair túto skutočnosť potvrdil, zdôraznil však, že pátranie pokračuje. Okrem toho poukázal aj na fakt, že nielen jeho úrad, ale aj celá svetová verejnosť bola presvedčená, že Saddám Husajn ukrýva zakázané zbrane: Audio:„Celé medzinárodné spoločenstvo a aj Bezpečnostná rada OSN prijímala ako fakt, že Saddám Husajn naozaj vlastní zbrane hromadného ničenia, a že to je hrozbou svetovej bezpečnosti, kvôli čomu bola napokon schválená rezolúcia OSN v novembri minulého roku.“ Na tom, že Saddám Husajn naozaj čosi skrýval, sa zhoduje väčšina analytikov, avšak pre mnohých je vzhľadom ku skutočnosti, že zbrane hromadného ničenia sa zatiaľ v Iraku nenašli, záhadou, čo to vlastne bolo. Pre mnohých pozorovateľov už samotné správanie sa irackého diktátora, ktorý odmietal spolupracovať s OSN, bolo dostatočným dôvodom pre zásah. Avšak neprítomnosť akýchkoľvek dôkazov o vlastnení týchto zbraní bývalým irackým režimom vzalo trocha lesku z rýchleho víťazstva koalície a nastolilo celý rad otázok, týkajúcich sa práve dôkazov, potrebných pre odštartovanie akejkoľvek preventívnej vojny. Denník Washington Times dnes pripomína, že to nebol iba George Bush, kto upozorňoval na zbrane hromadného ničenia v rukách Saddáma Husajna: Bývalý americký prezident Bill Clinton vyhlásil v roku 1998 - po tom, čo Husajn vyhnal z krajiny zbrojných inšpektorov OSN - že na rozdiel od iných vládcov, disponujúcich takýmito zbraňami, iracký prezident neváhal použiť chemické zbrane opakovane, dokonca aj proti vlastným ľuďom. V prípade osudu irackých zakázaných zbraní existujú preto podľa denníka iba tri možnosti : Saddám Husajn ukryl zbrane do Sýrie, alebo ich schoval tak dobre, že sa snáď jedného dňa nájdu, prípadne ich dal v poslednej chvíli zničiť. Toto tvrdenie svojho času obhajoval aj americký minister obrany Rumsfeld, ktorý však od neho neskôr odstúpil s tým, že je presvedčený, že ukryté zbrane sa napokon podarí nájsť. Britská opozícia požadovala dnes dokonca začatie nezávislého vyšetrovania celého prípadu, premiér Blair napokon oznámil, že prípadom sa bude zaoberať parlamentný výbor pre spravodajskú činnosť. Vyšetrovaním vznesených obvinení sa však hodlá zaoberať aj zahraničný výbor dolnej komory britského parlamentu. Dodajme, že v Spojených štátoch bude v tom istom čase prebiehať plánované zasadnutie výboru amerického Senátu, na ktorom sa bude hovoriť aj o dôvodoch, ktoré viedli vládu prezidenta Busha k vojne proti Iraku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...