Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       6. jún 2003 Experti považujú Bushovu cestu až na Francúzsko za úspech Miroslav Neoveský Americký prezident George Bush sa vrátil do Bieleho domu. Jeho osemdňovú cestu, nabitú hustým programom, považujú experti za najdôležitejšiu, ale aj najúspešnejšiu v jeho dva a pol ročnom pôsobení vo funkcii prezidenta Spojených štátov. S použitím materiálov washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy, Jeffreyho Donovana pripravil príspevok Miroslav Neoveský. Prvou zastávkou na ceste amerického prezidenta bolo Poľsko. V Krakove Bush Poliakom, ktorí zajtra a v nedeľu v referende rozhodujú o vstupe krajiny do Európskej únie povedal, že môžu byť tak „dobrými Európanmi“ ak vstúpia do Európskej únie na budúci rok, ako aj „dobrými spojencami v NATO.“ Vo svojom prejave v Krakove naliehal aj na zbytok Európy, aby sa spojil s Amerikou v boji proti terorizmu a zbraniam hromadného ničenia, ktoré Washington považuje za kľúčové ohrozenie sveta od skončenia Studenej vojny. Aj v Rusku, kde sa Bush zúčastnil na oslavách trojstého výročia založenia Petrohradu a stretol sa s ruským prezidentom Putinom, sa veci vyvíjali dobre. Putin hovoril o nutnosti monitorovania iránskeho nukleárneho programu, aby sa zabezpečilo, že Teherán nevyvinie atómové zbrane, čo vyvoláva najväčšie obavy Spojených štátov. Bush oproti tomu signalizoval podporu ruským snahám v boji proti terorizmu. Expert washingtonského politologického ústavu Heritage Foundation Nile Gardiner k tomu povedal: AUDIO „Spojené štáty uznávajú, že Rusko je väčšou mocnosťou na medzinárodnej scéne ako Francúzsko a Nemecko. A zrejme je väčší rozsah otázok, v ktorých možno spolupracovať s Ruskom. A ja sa domnievam, že Putin je pragmatickejším politikom ako Chirac a Schröder.“ Mnohé v tomto smere naznačilo aj osobné stretnutie Georgea Busha s Jacquesom Chiracom v Eviane, na summite skupiny štátov G-8. Expert washingtonského CATO Institute, súkromnej ustanovizne pre výskum politiky, Ted Galen Carpenter k tomu mienil: AUDIO „Bolo to všetko atmosférické. A bolo to, aspoň povrchne videné, veľmi pôsobivo atmosférické. Vôbec si myslím, že Bushova cesta dosiahla svoj účel. Prinajmenšom vytvorila dojem zmierenia.“ Lenže, akonáhle Bush z Evianu odišiel, tak aj to zdanlivé zmierenie Chirac vyvrátil, keď opäť kritizoval vojnu v Iraku ako „nelegitímnu a ilegálnu“. V skutočnosti pokračoval v presadzovaní svojej vízie „multipolárneho“ sveta, inými slovami vytvárania európskej protiváhy voči Spojeným štátom. Čo však experti považujú za najväčší úspech cesty Georgea Busha je jeho misia na Blízkom Východe. Najprv získal prísľub arabských predstaviteľov, že zastavia finančnú podporu palestínskych teroristov a v jordánskej Akabe sa mu podarilo presvedčiť izraelského premiéra Ariela Šarona k tomu, že sa zaviazal začať s rušením takzvaných „nepovolených“ izraelských sídlisk na Západnom Brehu. Podobne dostal aj palestínskeho premiéra Mahmúda Abbasa k tomu, aby v arabštine vyhlásil, že „ozbrojená intifáda sa musí skončiť“. Obaja sa tiež zaviazali začať s uplatňovaním a uskutočňovaním bodov Bushovej „cestovnej mapy“ k mieru na Blízkom Východe. K tomu expertka Centra strategických a medzinárodných štúdií vo Washingtone, Judith Kipperová okrem iného povedala: AUDIO „Skutočná práca začne po udalosti. A otázkou je, či Spojené štáty pošlú na miesto tím, ktorý bude spolupracovať s Palestínčanmi a Izraelčanmi pri zabezpečovaní uplatňovania „cestovnej mapy.“ Podľa experta Nilea Gardinera vojna v Iraku od základu zmenila situáciu na celom Blízkom Východe a jednak vyvinula tlak na arabské štáty, aby zastavili tok financií pre palestínskych teroristov a jednak donútili Ariela Šarona, aby dôveroval Bushovi ako potenciálnemu mierotvorcovi. Aj už citovaná Judith Kipperová mieni, že ak nič iné, tak sa Bushovi po 32-och mesiacoch krviprelievania vo Svätej zemi podarilo zmeniť aspoň atmosféru. Kľúčové však bude, či Bush bude mať dostatok síl na to, aby zostal zaviazaný veci mieru na Blízkom Východe a súčasne, aby zápolil s celým radom otázok. Počnúc rekonštrukciou Iraku a Afganistanu, cez možnú konfrontáciu so Severnou Kóreou alebo Iránom až po jeho kampaň o znovuzvolenie v prezidentských voľbách na budúci rok.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...