Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       9. jún 2003 Antiamerikanizmus vo svete silnie Jaroslav Rozsíval / Jeffrey Donovan Najnovší prieskum amerického inštitútu pre výskum verejnej mienky Pew Research Centre so sídlom vo Washingtone ukazuje, že pohľad svetovej verejnosti na Spojené štáty sa v priebehu posledného roka zhoršil: podľa výsledkov tohto prieskumu sa priepasť medzi Amerikou a Západnou Európou zväčšila najmä po vojne v Iraku. Krátko po vstupe amerických jednotiek do irackého hlavného mesta 9. apríla tohto roku obleteli celý svet zábery, na ktorých skupina Iračanov s pomocou amerických vojakov strháva bronzovú sochu irackého prezidenta Saddáma Husajna. Pád vtedajšieho irackého režimu sa zdal byť dokonaný i dokonalý. Iračania oslavovali oslobodenie svojej krajiny: Aspoň tak vyzeral výsledok vojny z pohľadu televíznych divákov na celom svete. Ibaže k tomuto obrazu čoskoro pribudli aj zábery protiamerických demonštrácií v uliciach viacerých irackých miest: Najnovší prieskum washingtonského Pew Research Centre poukazuje na to, že práve tento druhý obraz získava v povedomí moslimského sveta stále významnejšie postavenie: Tvrdí to aj jedna zo spoluautoriek prieskumu Pewovho centra Elizabeth Mueller Grossová: Audio:„Vojna s Irakom, zdá sa, poškodila náhľad svetovej verejnosti na Spojené štáty, celkovo to predstavuje výrazný pokles oproti roku 2002, ktorý bol už sám o sebe poklesom oproti postoju v rokoch 1999 až 2000.“ Prieskum uskutočnili v máji tohto roku na vzorke 16 tisíc respondentov v 20 krajinách sveta, ako aj na palestínskych územiach. Výsledkom prieskumu sa stala štúdia s názvom „Názory meniaceho sa sveta 2003“, ktorá bola uverejnená spolu s výsledkami rozsiahlejšieho prieskumu z minulého roka: ten sa uskutočnil v 44 krajinách na vzorke 38 tisíc respondentov. Prezident George Bush sa práve v týchto týždňoch snaží využiť výsledky úspešného ťaženia v Iraku pre zavedenie demokratických a ekonomických reforiem na Blízkom východe: Výsledky minuloročného prieskumu v arabskom svete hovorili o prevažujúcej podpore tamojšieho obyvateľstva demokratickému zriadeniu západného typu: avšak, ako dodáva Elizabeth Mueller Grossová, práve vojna v Iraku by sa mohla stať výraznou prekážkou pri presadzovaní blízkovýchodnej politiky Bieleho domu: Audio:„Po vojne v Iraku sa počty nadšencov výrazne znížili. Jedným z neželaných dôsledkov irackej vojny na Blízkom východe je aj pokles dôvery v západný typ demokracie.“ Analytik washingtonskej Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier Min Ťin Pei k výsledku najnovšej štúdie dodáva: Audio:„ Pokiaľ sa pozriete na výsledky prieskumu Pewovho centra, tak zistíte veľa rozporuplných vecí: napríklad veľká časť ľudí, zastávajúcich protiamerické postoje, vyznáva zároveň americké hodnoty.“ Francis Fukuyama z Univerzity Johna Hopkinsa vo Washingtone k tomu dodáva: Audio:„Myslím si, že americké angažovanie sa vo svete nie je zaručené samo osebe. Jednoducho to už je raz tak, že Američania sa zúčastňujú na svetovom dianí, a to čiastočne práve z morálnych dôvodov. Lenže práve to bol základ nášho angažovania sa v Studenej vojne, a to bol aj dôvod, prečo sme boli ochotní šíriť globálne hodnoty, ako bezpečnosť či inštitucionálnu štruktúru globálneho voľného obchodu a iné veci, ktoré sú naozaj americkými hodnotami.“ Výsledky prieskumu Pewovho centra ukazujú, že obyvatelia piatich z celkového počtu siedmich hlavných západných spojeneckých krajín Spojených štátov, podporujú bezpečnostnú politiku, ktorá by bola nezávislejšia od Washingtonu: Ide o Francúzov, Turkov, Španielov, Talianov a Nemcov. Pozoruhodné je aj zistenie, že veľká časť respondentov potvrdila svoje obavy z ohrozenia Washingtonom práve po vojne v Iraku: Až 54 percent Nigérijčanov má podľa výsledkov štúdie obavy z amerického útoku, podobné pocity zdieľa aj 47 percent Pakistancov, či 43 percent Rusov. Zlyhanie irackej armády veľmi sklamalo obyvateľov moslimských a arabských krajín – predovšetkým Jordánska, Turecka, Indonézie, Libanonu a Palestínčanov. Ale výkon irackých vojakov rozľútostil aj 30 percent Francúzov (čo pravdepodobne potvrdzuje aj zvýrazňujúci sa multietnický charakter francúzskej spoločnosti). Napriek tomu prieskum potvrdil pomerne známy fakt, že aj keď mnohí ľudia v Európe odmietali vojenský zásah proti Bagdadu, režim Saddáma Husajna považovali za neprijateľný – opäť má slovo analytička Pewovho centra Elisabeth Mueller-Grossová: Audio:„Mnohí Európania si mysleli, že Iračania sa budú mať lepšie bez Saddáma, aj keď nepodporovali Američanmi vedenú vojnu v Iraku. Ale ľudia na Blízkom východe sú presvedčení, že Iračanom bude teraz horšie.“ Májový prieskum priniesol ešte jedno prekvapenie: Štvrtou najrešpektovanejšou osobnosťou v strednej Ázii sa stal najhľadanejší terorista na svete Usama bin Ládin, ktorý sa na tomto mieste rebríčka popularity ocitol tesne za palestínskym vodcom Jásirom Arafatom, saudským princom Abduláhom a francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom. V Jordánsku, Maroku a Pakistane sa v „rebríčku spravodlivých“ tohto sveta ocitol bin Ládin dokonca na druhom mieste. Podobne pozoruhodný je pokles podpory globálnej vojne proti terorizmu zo strany európskej verejnosti, predovšetkým vo Francúzsku a Nemecku. Vo Veľkej Británii a Taliansku zaznamenali ale po skončení irackej vojny pozitívny rast postoja verejnosti voči Spojeným štátom. Politika Washingtonu má však najlepšie renomé v Izraeli: Spojené štáty hodnotí pozitívne až 79 percent tamojších obyvateľov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...