Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       12. jún 2003 Teherán bol po dlhšom čase svedkom protivládnych demonštrácií Gabriel Sedlák Už druhú noc za sebou sa v Teheráne odohrala demonštrácia iránskych študentov, ku ktorým sa pridala aj širšia verejnosť. Každý výraznejší prejav odporu verejnosti k moci v neslobodnej krajine je okolitým svetom ostro sledovaný. A problematický Irán je námetom nasledujúceho príspevku aj preto, že podľa analytikov sú súčasné nepokoje iba začiatkom väčšieho pohybu. AUDIO: zvuky z demonštrácie v Teheráne Takéto zvuky sa šírili v okolí Teheránskej univerzity v utorok večer. Včera sa tam zhromaždilo ešte viac študentov a protest, pôvodne namierený proti snahe privatizovať časti univerzity, sa napokon zmenil na násilnú protivládnu demonštráciu. Do zrážok s políciou sa dostalo asi päťsto študentov. Bezpečnosť zároveň zabránila asi tritisíc sympatizantom, aby sa k študentom pripojili. Všetko toto sledoval priamo na mieste redaktor iránskeho servisu našej rozhlasovej stanice Sijavoš Ardalan. AUDIO: „Študenti chodili okolo plota, ktorý oddeľuje univerzitu od jej okolia, a začali vyvolávať heslá proti bezpečnostným silám a islamským milíciám, stojacim za plotom. Tí odvážnejší potom preskočili plot a začali na uliciach podpaľovať pneumatiky a ďalšie veci. A niektorí z nich vyliezli na strechy vládnych i súkromných budov a hádzali kamene a Molotovove koktejly.“ Do rúk študentov sa napokon ako rukojemníci dostali traja príslušníci islamských milícií. Tých boli študenti ochotní prepustiť iba ak budú pustení na slobodu aj ich zatknutí spolužiaci. Do veci sa ako vyjednávači museli vložiť dokonca niekoľkí reformistickí poslanci. Náš kolega z iránskej redakcie Sijavoš Ardalan uzatvára svoje rozprávanie veľavravným konštatovaním. AUDIO: „Je to prvý raz, čo sme svedkami takéhoto vývoja.“ Bezprostrednou príčinou protestov bol nesúhlas s vládnym zámerom privatizovať niektoré časti štátneho univerzitného systému, ktorý by – ako sa študenti obávajú – mohol viesť k zvýšeniu školného. Skutočným dôvodom hnevu študentov a nakoniec, ako sme počuli, i teheránskej ulice je však podľa členky pražskej redakcie iránskeho servisu nášho rádia Golnaz Esfandiariová čosi iné. AUDIO: „Hlavný dôvod môže byť to, že sa blíži výročie demonštrácie. Bude to 9. júla. Pred štyrmi rokmi boli najväčšie študentské demonštrácie. A samozrejme študenti v Iráne a vôbec ľudia sú nespokojní, je tam veľká nezamestnanosť a nie sú tam slobobody. Slobody, ktoré existujú tu, ktoré sú považované za samozrejmosť, tam nie sú.“ Demonštranti nielenže vykrikovali heslá proti vláde a nevoleným konzervatívnym silám, ktoré držia v rukách rozhodujúce nástroje moci, ale žiadali aj odstúpenie reformistického prezidenta Muhammada Chatámího. Esfandiariová hovorí, že výsledkom jeho neschopnosti presadiť zoči-voči prestaviteľom tvrdej línie sľubované reformy a teda postupnú liberalizáciu spoločnosti je všeobecná frustrácia. AUDIO: „Bohužiaľ to dopadlo tak, že prezident Chatámí krásne a veľa hovoril, ale k zmenám nedošlo. Naopak situácia sa zhoršila. Sú to už asi tri roky, čo zastavili vydávanie asi 80 publikácií. Veľa novinárov a politickí aktivisti sú vo väzení a tí, čo sú vonku, nemôžu hovoriť, pretože sa boja.“ Napriek strachu, ktorí mnohých Iráncov odzbrojuje, pozorovatelia očakávajú, že súčasné nepokoje sú predzvesťou väčších pohybov. Jedným z nich je Ali Ansari, odborník na Irán z Univerzity v anglickom Durhame. AUDIO: „Dnes je na iránskych uliciach obrovská radikalizácia, obrovská nespokojnosť. Kým sa v Iráne neodohrá niečo dramatického, napríklad kým neodvolajú najvyššieho predstaviteľa justície alebo neumožnia prezidentovi Chatámímu konať, situácia sa neupokojí.“ Vplyv na vnútorné dianie v Iráne, kde sú od prevratu v roku 1979 pri moci islamskí fundamentalisti, majú aj udalosti za hranicami štátu. Jednak je tu tlak Washingtonu kvôli kontroverznému jadrovému programu Iránu a jeho podpore teroristom. Avšak podľa redaktorky našej stanice Golnaz Esfandiariová naháňa oficiálnemu Teheránu strach skutočnosť, že Američania v susednom Iraku zosadili režim Saddáma Husajna. AUDIO: „Predtým sme mali Američanov na hranici s Afganistom. Teraz sú na druhej hranici s Irakom. Boja sa. Ako som počula, niektorí ľudia sa pýtajú, kedy budú útočiť na Irán, aby sa mohli zbaviť tých klerikov.“ Odborník na Irán Ali Ansari však upozorňuje, že čím väčšia bude hrozba zo strany Spojených štátov, tým väčšia bude tendencia Iráncov zomknúť sa proti nej. Takáto jednota, ak je téza o nej pravdivá, by svedčila Iráncom skôr v ich spoločnom odpore voči domácim tyranom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...