Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       17. jún 2003 Majú Spojené štáty politiku voči Iránu? Miroslav Neoveský Už siedmy deň pokračujú demonštrácie iránskych študentov, ale aj zákroky proti nim. Oficiálny Washington vyslovil demonštrujúcim podporu aj vo vyhlásení, v ktorom vyslovil „vážne znepokojenie nad zákrokmi proti študentom, pokojne prejavujúcim svoje názory“. Je už ale toto politikou? Príspevok, s použitím materiálov washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy Jeffreyho Donovana, pripravil Miroslav Neoveský. Od nástupu prezidenta Georgea Busha do úradu, v januári 2001, uplynulo dva a pol roka, ale prezident doteraz nevydal direktívu národnej bezpečnosti v politike voči Iránu. Niektorí pozorovatelia mienia, že je to aj tým, že administratíva, rozpoltená medzi „holubice“ na ministerstve zahraničných vecí a „jastrabov“ na ministerstve obrany, sa nedokázala zhodnúť na tom, čo robiť. Expert na Irán a profesor Kolumbijskej univerzity v New Yorku Gary Sick to v rozhovore pre Slobodnú Európu formuloval nasledovne: AUDIO „Nemyslím si, že Spojené štáty majú v súčasnosti politiku voči Iránu, aspoň nie inú, ako rétorickú.“ Aby bolo jasné, už takáto rétorická, verbálna podpora stačila na to, aby oficiálny Teherán obvinil Washington zo zasahovania do vnútorných záležitostí Iránu a dokonca z materiálnej podpory demonštrujúcich, čo Washington samozrejme popiera. Najnovší vývoj však vyvolal vo Washingtone veľmi rozhorúčené debaty o tom, či by politika Spojených štátov voči Iránu predsa len nemala byť ostrejšia. Osobitne so zreteľom na vojenské víťazstvá v Afganistane a Iraku. Irán, zaprisahaný nepriateľ Ameriky, s ktorou nemá diplomatické styky od Islamskej revolúcie v roku 1979, leží medzi oboma krajinami a tisíckami amerických vojakov v nich, čo teheránsky režim očividne nanajvýš znervózňuje. Profesor Michiganskej univerzity a expert na otázky Iránu, Raymond Tanter hovorí: AUDIO „Nemyslím si, že diplomatický tlak bude pôsobiť. Myslím si, že politikou Bushovej administratívy musí byť „zmena režimu“. To však neznamená, že na to treba, aby 4-tá pešia divízia postupovala zo severu a stretla sa s 3-ťou pešou divíziou, postupujúcou od juhu a Zbor námornej pechoty postupoval zo Západu. Toto je Irán, toto nie je Irak.“ Oproti tomu iní experti sú tej mienky, že Spojené štáty by nemali ani len uvažovať o materiálnej podpore iránskej opozície, pokiaľ nie sú odhodlané k jej robustnej podpore. Niektorí z expertov dokonca mienia, že podpora iránskemu prodemokratickému hnutiu by mohla byť kontraproduktívna. Už citovaný expert Kolumbijskej univerzity v New Yorku Gary Sick to formuloval takto: AUDIO „Myslím si, že by sme mali byť opatrní a vyhnúť sa ďalšej situácii, v ktorej nás obvinia, že sme začali niečo, čo nie sme pripravení doviesť do konca a kde by mohlo zahynúť veľa ľudí.“ Iní mienia, že aj keby Washington podporil opozíciu, tak teheránsky režim sotva padne skôr ako o tri roky a dovtedy bude mať Irán vyvinutú nukleárnu zbraň. A tak podľa nich, by mal byť Washington pripravený podniknúť preventívny úder proti akémukoľvek iránskemu zariadeniu, vyrábajúcemu nukleárne zbrane. Včerajšie zasadanie Medzinárodného úradu pre atómovú energiu, ktorý tvrdí, že Irak neohlásil niektoré detaily svojho nukleárneho programu, neveští v tomto smere nič dobré. Navyše, na Teherán nezapôsobili ani výzvy Ruska a Európskej únie, aby povolil inšpektorom OSN urobiť ďalšie inšpekcie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...