Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       23. jún 2003 Osud Saddáma Husajna nejasný Anna Rausová Od dobytia Bagdadu spojeneckými silami zostalo viacero nezodpovedaných otázok. Spomedzi nich sa najviac svetové médiá ako i verejnosť pýtajú na to, kde sú zbrane hromadného ničenia, ktoré sa zatiaľ nenašli, neznámy zostáva i osud zosadeného irackého prezidenta Saddáma Husajna. Nakoľko je kľúčom k vyriešeniu tejto druhej otázky zadržanie Saddámovho najbližšieho spolupracovníka minulý týždeň, sa snažil zistiť korešpondent Slobodnej Európy Andrew Tully. Abid Hamid Mahmúd al-Tikríti, ktorého americké sily zadržali minulý týždeň, bol štvrtý na zozname najhľadanejších príslušníkov Saddámovho režimu – hneď za Husajnom a jeho dvoma synmi. Mahmud bol Saddámovým bezpečnostným poradcom, tajomníkom a telesným strážcom. Počet zadržaných osôb z 55-členného zoznamu tak prekročil polovicu. Mahmud bol cenným úlovkom predovšetkým preto, lebo by mohol byť vodítkom k samotnému Saddámovi. Mahmud údajne americkým vyšetrovateľom povedal, že Husajn aj so synmi vojnu prežil a že sa pokúsili prejsť do Sýrie po začiatku konfliktu. Americké ministerstvo obrany túto informáciu nekomentovalo. Nevyjadrilo sa ani k útoku na konvoj, ku ktorému došlo iba jeden deň po Mahmudovom zadržaní. Britské noviny Observer v nedeľu napísali, že Husajn aj so synmi pravdepodobne cestoval v konvoji, zničenom minulý týždeň americkými raketami. Odborníci teraz skúmajú DNA obetí z konvoja. Ak vzorky ukážu, že v konvoji Husajn nebol, potom by vyšetrovatelia do Mahmuda asi nemali vkladať všetky nádeje. Hovorí penzionovaný plukovník americkej armády Kenneth Allard : AUDIO: „Máme tu dva problémy: kde je Saddám a po druhé, zanechal nejakú sieť, ktorá môže fungovať ako organizovaný odpor, ktorého sme svedkami? Mahmud nie je zlým zdrojom informácií, ale tie treba brať z viacerých zdrojov. Čím viac takýchto ľudí chytíme, tým viac sa dozvieme. Mahmud je iba článkom reťazca, určite nie je jediným zdrojom“. Nájdenie Saddáma, podobne ako chemických a biologických zbraní, si podľa Allarda, bývalého spravodajského dôstojníka, vyžiada veľa času v krajine, ktorá má takmer pol milióna metrov štvorcových. Saddám bol povestný svojou chorobnou nedôverčivosťou. Preto nie je isté, či práve Mahmud vie, kde sa Husajn nachádza, domnieva sa Anthony Cordesman , dlhoročný americký spravodajský analytik: AUDIO: „Saddám žije v neuveriteľne rozškatuľkovanej štruktúre, mnohí jeho verní ani nie sú rozpoznateľní. Ak vytvoril sieť úkrytov a ak vie o schopnostiach amerických výzvedných služieb, potom sa vyhne osobám, ktoré s ním v minulosti spolupracovali“. Pátranie po Saddámovi sťažuje to, že mnohé informácie o ňom pochádzajú od irackých exulantov, ktoré nemusia byť najspoľahlivejšie. Nájdenie Saddáma, podobne ako zbraní hromadného ničenia, je pre spojencov kľúčové. Veď Biely dom i Veľká Británia ich uvádzali ako hlavné dôvody pre vojnu v Iraku: AUDIO: „Z politického hľadiska je pochopiteľné tvrdenie Američanov, že nájdenie Saddáma nie je prioritou, pretože to je ťažký, dokonca nemožný cieľ. V skutočnosti je to kľúčová vec. Cena za to, že sa nedarí ho chytiť a zničiť jeho sieť je veľmi vysoká“. Ak sa Saddám nenájde, vojna nebude vyhratá, hovorí Cordesman a ponúka paralelu s Afganistanom: AUDIO: „Skutočnosť, že vedenie al-Káidy a Talibanu v Afganistane prežilo, prispelo k dojmu, že vojnová atmosféra pokračuje. V Afganistane sme nikdy nevyhrali. Podarilo sa nám znížiť hrozbu, ale základná hrozba trvá“. Niektorí pozorovatelia hovoria, že ak by sa podarilo chytiť živého vodcu al-Káidy, Usamu bin Ládina, mohlo by to priniesť Američanom komplikácie, pretože pri procese by ho mohli moslimovia vnímať ako bojovníka za slobodu. Saddámov prípad by mohol byť však iný. Takmer všetci svetoví vodcovia ho odsúdili, dokonca aj tí, ktorí silne proti vojne v Iraku protestovali. Husajn by však mohol tiež zneužiť súdny proces na propagáciu vlastných cieľov - inými slovami niečo podobné, o čo sa snaží bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič pred haagskym tribunálom, ktorý ho obvinil zo zločinov proti ľudskosti a zločinov: AUDIO: „V prípade Saddáma čelíme širším problémom arabského sveta a Západu. Arabsko-izraelský konflikt a ďalšie otázky, ktoré nemajú so Saddámom nič spoločné a ktoré spôsobili nepriateľstvo arabského sveta voči Západu, osobitne Spojeným štátom, by mohol Saddám pri súdnom procese využiť pre seba. Pri pozorovaní Miloševiča, ako manipuluje s tribunálom môžeme predvídať podobné problémy a riziká so Saddámom“. Iračania videli zosadenie Saddámovej sochy v Bagdade a na viacerých miestach. Nech už sú názory na spravodlivosť a oprávnenosť vojny v Iraku akokoľvek rozdielne, jedno je isté: Saddám porušoval ľudské práva vlastných ľudí. Mal by sa za to zodpovedať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...