Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       23. jún 2003 Blízky východ: bude Bushova "cestovná mapa" úspešnejšia, ako dohody z Oslo? Daniel Raus Na Blízkom východe sa ešte stále nepodarilo dosiahnuť prímerie. Počas víkendu zahynuli v Gaze štyria palestínski extrémisti. Izrael tvrdí, že im predčasne vybuchla nálož, ktorú pripravovali pre teroristický útok. Podľa Palestínčanov ich zasiahla izraelská streľba. V sobotu večer prišiel o život jeden z vodcov Hamasu. Aj v tomto prípade sa hodnotenia rozchádzajú: Izrael tvrdí, že sa nechcel dať zatknúť a mal pri sebe samopal. Palestínčania uvádzajú, že sa ho nikto nepokúšal zatknúť. Otázkou je, či sa podarí Washingtonu obnoviť dôveru medzi Izraelom a Palestínčanmi. Daniel Raus v nasledujúcom príspevku konštatuje, že to nebude jednoduché. Americký prezident Bush sa však snaží, aby jeho mierový plán bol čo najrealistickejší. Má terajší americký prezident George Bush na Blízkom východe väčšiu šancu, ako jeho predchodca Bill Clinton? Pripomeňme, že Clinton venoval tejto oblasti mimoriadnu pozornosť v oboch volebných obdobiach. Pred koncom svojej vlády pozval vtedajšieho izraelského premiéra Baraka a vtedajšieho šéfa Palestínskej samosprávy Arafata do Camp Davidu a robil všetko pre podpis konečnej dohody. Dúfal, že sa tým nielen zapíše do dejín svätej zeme, ale že tiež zvýši pre svojho viceprezidenta Al Gorea šance na zvolenie. Všetko sa ale skončilo neúspechom. Arafat v kľúčovom okamihu dohodu odmietol a vyvolal intifádu. Barak musel rezignovať z premiérskej funkcie a na jeho miesto nastúpil Ariel Šaron. A Al Gore prehral tesný volebný súboj s Georgeom Bushom. S nástupom novej administratívy sa situácia zmenila. Prezident Bush venoval spočiatku Blízkemu východu minimálnu pozornosť. Prišla vojna proti terorizmu, Afganistan a Irak. Teraz prišiel s takzvanou cestovnou mapou, ktorá by mala nahradiť dohody z Oslo. V čom je ale reálne jeho prístup iný? Prezident Bush chce dať v mierovej mape dôraz na dve veci: zodpovednosť a ekonomiku. Podstatou dohôd z Oslo bola skôr snaha o toleranciu a budovanie vzájomnej dôvery. Čo sa týka ekonomiky, v Jordánsku na zasadnutí Svetového ekonomického fóra, sa k nej vyjadril šéf americkej diplomacie Colin Powell: AUDIO: „Chceme mier v oblasti, ale mier musí sprevádzať ekonomický rozvoj, inakšie z neho ľudia nebudú mať úžitok. Pre rozvoj sú potrebné investície a využitie ľudského kapitálu v oblasti“. Čo sa týka vzájomného dialógu, Colin Powell sa vyjadroval optimisticky a uviedol, že americkí sprostredkovatelia John Wolf a William Burns sa pokúšajú o obnovenie dôležitej komunikácie medzi izraelskými a palestínskymi bezpečnostnými službami, čo je vždy základom prímeria: AUDIO: „Tvrdo pracujeme na obnovení koordinácie izraelských bezpečnostných síl s príslušnými zložkami v Palestínskej samospráve“. Hospodársky rozvoj oblasti by mal poskytnúť príležitosti predovšetkým Palestínčanom, ktorí môžu na okupovaných územiach iba ťažko dosiahnuť prosperitu poctivou prácou. Ponuka amerického prezidenta však prekračuje okupované územia a týka sa všetkých arabských štátov v oblasti. Ako v Jordánsku uviedol člen Bushovej administratívy a prezidentov poradca pre obchod Robert Zoellick, na Blízkom východe by sa mala vytvoriť zóna voľného obchodu a malo by sa zjednodušiť aj obchodovanie s Amerikou. AUDIO: „Iniciatíva prezidenta je zameraná na pomoc krajinám, podľa stupňa ich rozvoja, aby rozvinuli obchod. Prvým krokom je ich členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii, pretože ide o viac ako vzťah so Spojenými štátmi – tieto krajiny sa musia uplatniť v globálnej ekonomike“. Palestínčania sa ale tvária rezervovane, pretože v ich očiach je najväčšou prekážkou hospodárskeho rozvoja izraelská okupácia. Keď nemajú slobodný pohyb medzi jednotlivými územiami, ako môžu obchodovať v rámci globálnej ekonomiky? V tomto zmysle sa vyjadroval šéf palestínskej diplomacie Nabil Šaáth: AUDIO: „Nepotrebujeme žiadne ďalšie dohody o voľnom obchode so Spojenými štátmi, tie už máme. Pán Powell by mal zabezpečiť, aby sme mohli naše produkty transportovať a nemuseli ich prekladať trikrát na každých 70-ich kilometroch, čo zvyšuje cenu každého nášho vývozu“. Ak je jedným pilierom cestovnej mapy predpoklad, že základom stability musí byť prosperita, druhý pilier sa volá zodpovednosť. Slová musia sprevádzať činy, inakšie sa nič k lepšiemu nezmení. Prezident Bush sa už nedávno na trojstrannom summite, ktorý proces formálne odštartoval, vyjadril v tom zmysle, že chce obe strany volať k zodpovednosti a pripomínať im, čo sľúbili. To samozrejme nebude jednoduché. Palestínčania totiž musia dostať pod kontrolu teroristov a Izrael musí prestať využívať svoju prevahu. V týchto dňoch priznal jeden z izraelských generálov, že Šaronova vláda technicky diskutovala o fyzickej likvidácii Jásira Arafata, ešte v čase, keď bol šéfom samosprávy. Arafata zachránilo to, že ministri dospeli k záveru, že jeho smrť by Izraelu priniesla viac ťažkostí ako prospechu. Práve takýto spôsob uplatňovania izraelskej prevahy prezident Bush kritizuje a vytvára tlak na premiéra Šarona, aby bol zdržanlivý. Otázka je, akú úlohu zohrajú Európska únia a Rusko. Je totiž dôležité, aby podporili cestovnú mapu, inakšie dopadne ešte horšie, ako dohody z Oslo. Washington preto chce, aby dôležité kroky garantovalo takzvané kvarteto, teda okrem Spojených štátov, Európy a Ruska aj OSN. Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer bol v libanonskom Bejrúte, kde sa snažil získať podporu pre mierový plán. AUDIO: „Dúfame, že Libanon a Sýria budú konštruktívne v podpore a uplatňovaní cestovnej mapy. Možno prídeme čoskoro s myšlienkami na rozšírenie takéhoto prístupu“. Libanon by mal pomôcť aj Sýrii, aby zaujala konštruktívnejší postoj. Po izraelsko – palestínskom konflikte je totiž najvážnejší konflikt práve so Sýriou, ktorá žiada vrátenie okupovaných Golanských výšin. Libanonský premiér Rafík Harírí sa ale vyjadroval iba všeobecne: AUDIO: „Existujúca cestovná mapa medzi Palestínčanmi a Izraelom nezahŕňa Libanon a Sýriu. Sú tam spomenuté, ale my nemáme žiadne podrobnosti a nevieme, kde všetko smeruje“. Zdá sa teda, že Bushova cestovná mapa sa pokúša o väčší realizmus, ako dohody z Oslo. Takisto ale odsúva najťažšie problémy do budúcnosti. Práve na nich sa pritom všetko láme.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...