Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       26. jún 2003 Americká centrálna banka opäť znížila úrokové miery Daniel Raus Všeobecne sa vie, že z hospodárskeho hľadiska svet nie je v najlepšom stave - všetko by však mohlo byť ďaleko horšie. Čosi podobné možno konštatovať aj o ekonomike americkej, od ktorej sa stav svetového hospodárstva odvíja. Americká centrálna banka urobila ďalší pozoruhodný krok v snahe o oživenie unaveného pacienta. Už po 13-ty krát od januára 2001 znížila úrokové miery. Ak si myslíte, že činy sú vždy dôležitejšie, ako slová, máte pravdu, okrem jedného prípadu: centrálnej banky. Práve jej vyjadrenia sú rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, ako činy. Najnovšie sa rozhodol poskytnúť o tom dôkaz šéf americkej centrálnej banky a obdivovaný finančný guru Alan Greenspan. Presvedčil totiž všetkých kolegov (až na jedného), že stačí znížiť kľúčovú úrokovú mieru iba o štvrť percenta, aj keď situácia by si – aspoň podľa kritikov – žiadala dvojnásobok. Proti hlasoval iba Robert Parry zo San Francisca – práve on presadzoval razantné polpercentné zníženie. Druhá štvrtina percenta sa má podľa Greenspana vykompenzovať silnými slovami o tom, že centrálna banka za každú cenu zabráni deflácii, teda javu, ktorý finančníkom doslova naháňa hrôzu. Deflácia sa populárne označuje za opak inflácie. Znamená pokles cien a jej ničivý účinok možno vysvetliť na jednoduchom príklade. Predstavte si, že chcete kúpiť auto, ale viete, že o mesiac bude lacnejšie a o dva mesiace ešte lacnejšie. Kedy ho kúpite? Väčšina ľudí začne čakať, čo fakticky znamená, že autá sa prestanú predávať. V prípade inflácie je to naopak: auto radšej rýchlo kúpite, pretože o mesiac bude drahšie a o dva mesiace ešte drahšie. Ak teda rozumná inflácia v podobe mierneho rastu cien povzbudzuje predaj, deflácia je naopak jeho hrobárom. Dodajme, že ničivé účinky deflácie sú čosi ako nepreskúmaná džungľa. Dokážete sledovať jej okraje, ale netušíte, čo sa deje v hlbinách. Už pred mesiacom Alan Greenspan pred týmto javom varoval: AUDIO: „My v Centrálnej banke chápeme defláciu ako reálnu možnosť. Ba čo viac, aj keď ju nevidíme, venujeme jej veľkú pozornosť a snažíme sa porozumieť podstate tohto fenoménu“. Dnes je Greenspanova reč podobná. Experti ale poukazujú na fakt, že kľúčová úroková miera je v Spojených štátoch už iba jedno jediné percento, čo Amerika nezažila od roku 1958, teda za posledných 45 rokov. Pýtajú sa, ako finančný guru Greenspan povzbudí ekonomiku, keď budú úrokové miery na nule – do záporných čísiel sa totiž v tomto prípade naozaj ísť nedá. Nuž, a pozoruhodné je, že najnovší krok americkej centrálnej banky prichádza v čase relatívne dobrých správ o stave hospodárstva. Samotný Alan Greenspan ocenil, že Američania začali viac utrácať a tovarový aj pracovný trh sa stabilizoval. Jeho komentárom však bolo suché konštatovanie, že ekonomika musí najskôr preukázať udržateľnosť terajšieho rastu. Najnovší krok americkej centrálnej banky si nepochybne vyžiada reakcie v Európe, Japonsku a Británii. Voči euru, jenu, libre a napríklad aj švajčiarskemu franku je dolár lacný, čo je dobré pre Američanov, ale zlé pre zvyšok sveta. Všetko mohlo byť ale ešte horšie, ak by Alan Greenspan prikročil ku spomenutému polpercentnému zníženiu. Každého investora samozrejme zaujíma, kedy sa stane americké hospodárstvo opäť motorom svetovej ekonomiky. Ak by ste mali odpoveď na túto otázku, máte (ako sa v Amerike hovorí) milión dolárov. Práve na tejto informácii by ste totiž mohli rozprávkovo zarobiť. Odpoveď ale nemá ani Alan Greenspan, takže – povedzme si úprimne – asi by sme sa o ňu márne pokúšali.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...