Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       1. júl 2003 Medzinárodný trestný tribunál zostáva sporom medzi EÚ a USA Daniel Raus Medzinárodný trestný tribunál je už dlhšie dôvodom sporov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Tie ho neuznávajú, obávajú sa jeho zneužitia a krajiny, ktorým poskytujú pomoc, žiadajú o prísľub, že mu nevydajú amerických občanov. Brusel však vytvoril protitlak, takže napríklad kandidátske krajiny na členstvo v EÚ a NATO sa ocitli medzi dvoma mlynskými kameňmi. Práve dnešný deň je pritom v celom spore dôležitý. Pre krajiny, ktoré dostávajú od Washingtonu vojenskú pomoc – a chcú si ju udržať aj do budúcnosti - je dnešok posledným dňom na odsúhlasenie takzvaného „Článku 98“. Podľa neho sa v osobitnej dohode so Spojenými štátmi zaväzujú, že kontroverznému Medzinárodnému trestnému tribunálu nevydajú amerických občanov. V prípade nesúhlasu s článkom 98 riskujú stratu americkej pomoci. Dodajme ale, že dnešok je dôležitý preto, že tento termín stanovil americký zákon o ochrane amerických príslušníkov mierových síl. Príslušný súhlas je teda fakticky možný aj naďalej. To naznačil hovorca amerického State Departmentu Richard Boucher: AUDIO: „Zrušenie fondov nemusí byť naraz. Je to ale dôležitá otázka, ktorú budeme brať do úvahy a myslím si, že ju budeme presadzovať“. Richard Boucher teda naďalej vyzýva štáty, ktoré dohodu s Washingtonom ešte neuzatvorili, aby o nej vážne uvažovali: AUDIO: „Chceme povzbudiť krajiny, ktoré ešte neodsúhlasili článok 98, aby to urobili. Naše veľvyslanectvá sú pripravené rokovať s vládami, ktoré o to majú záujem“. Ako hovorca americkej diplomacie dodal, proces presviedčania jednotlivých krajín pokračuje. Situácia je pritom trocha nejasná, pretože viaceré krajiny síce dali súhlas, ale nechcú, aby sa o tom hovorilo verejne, čo State Department rešpektuje: AUDIO: 0 „Dohodu s nami dosiahlo vyše 50 krajín. Domnievame sa, že asi tri desiatky krajín riskujú stratu pomoci“. Prečo sa práve Spojené štáty obávajú zneužitia trestného tribunálu? Odpoveď je jednoduchá. Po prvé: majú po svete najviac príslušníkov v mierových misiách a navyše americkí vojaci zvyčajne idú do tých najriskantnejších oblastí, kde sa nikomu nechce. Po druhé: Washington aktívne bojuje proti teroristom a nebezpečným diktátorom, čo znamená, že ide aj do takých akcií, ako je vojna v Iraku. A po tretie: Amerika je symbolom slobody, takže práve americkí občania môžu byť terčom tých, kto bojujú proti slobode. Preto zaútočili islamskí teroristi na New York a Washington, nie na Brusel, Moskvu či Peking. Viaceré organizácie, sledujúce porušovanie ľudských práv Washington kritizujú a tvrdia, že netreba robiť žiadne výnimky. Takto hovorí napríklad Irune Aguirrezabalová z Koalície pre Medzinárodný trestný súd v Bruseli: AUDIO: „Využívajú svoju diplomaciu a vyvíjajú tlak na stovku krajín. Zatiaľ dosiahli súhlas zhruba 46-tich, väčšinou chudobných štátov, ktoré potrebujú pomoc“. Európska únia sa postavila proti Washingtonu a núti nielen členské, ale aj kandidátske krajiny, aby koordinovali svoje kroky s politikou Bruselu. Tlak je pomerne silný, o čom svedčí napríklad prípad Rumunska. To totiž článok 98 s Američanmi podpísalo, ale pod tlakom Bruselu ho radšej neratifikovalo. Ako konštatuje Helen Wallaceová z European University Institute vo Florencii, pre viacerých kandidátov tým vzniká nepríjemná situácia: AUDIO: „Tlak vyvíjajú Američania aj Európska únia a pre niektoré stredoeurópske štáty je zjavne ťažké postaviť sa týmto tlakom“. Dodajme, že kandidátske krajiny prisľúbili koordináciu s Bruselom. Najväčšia pozornosť sa ale sústreďuje na Balkán. Dohodu s Washingtonom podpísali Albánsko, Macedónsko a Bosna a Hercegovina. Aj Čierna Hora oznámila, že podobný krok urobí, na rozdiel od vedenia súštátia Srbska a Čiernej Hory. Európska únia ich za to tvrdo kritizuje. Zatiaľ ale neprišla s alternatívou, ktorá by bola uspokojivá aj pre Washington. Sama pritom s mierovými misiami váha a iba nedávno nechala na Američanoch riešenie Bosny a Kosova. Dohoda je teda nepochybne v záujme Ameriky aj Európy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...