Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       2. júl 2003 V otázke Medzinárodného trestného súdu SR „ide“ s EÚ Ivan Štulajter Spojené štáty pozastavujú finančnú pomoc vo výške zhruba 48-ich miliónov dolárov štátom, ktoré sa odmietli zaviazať, že nevydajú amerických občanov novozriadenému Medzinárodnému trestnému súdu pre vojnové zločiny. Medzi týmito 35-timi štátmi je aj Slovensko spolu s ďalšími východoeurópskymi kandidátmi na vstup do NATO a Európskej únie. Európska únia totiž dala jasne najavo, že takúto zvláštnu dohodu s Washingtonom si ani zo strany členských štátov únie, ale ani zo strany kandidátov neželá. Zmluvu o zriadení Medzinárodného trestného súdu pre vojnové zločiny podpísala vláda bývalého prezidenta Billa Clintona. Administratíva prezidenta Georgea Busha však tento podpis odvolala. Zdôvodnila to obavami z politicky motivovaných procesov proti americkým vojakom, ktorí v hojnom počte plnia rôzne misie mimo územia Spojených štátov na základe rôznych mandátov. Týmto sa Spojené štáty dostali do rozporu s prívržencami tohto nadnárodného súdu, vrátane Európskej únie. Problém bude však zrejme širší. Jedna vec je, že by sa ktosi mohol na Medzinárodnom trestnom súde dožadovať stíhania a odsúdenia amerických vojakov, prípadne i politikov, a iná vec, či by súd takejto požiadavke vyhovel. V tejto súvislosti by sa však mohla otvoriť napríklad otázka legitimity tej-ktorej vojenskej akcie. Inými slovami, mohlo by sa napríklad skúmať, či vojenský zásah spojencov v Iraku bol v súlade s „medzinárodným právom“. Takéto skúmania si Bushova administratíva, ktorej bezpečnostná stratégia počíta aj s preventívnymi vojenskými údermi, ktoré nemusia byť odsúhlasené OSN, pochopiteľne neželá. Ak teda Európska únia dala najavo nesúhlas s americkým postojom, premietol sa v ňom podľa všetkého aj hlbší spor o pravidlá, podľa ktorých sa majú riešiť krízy vo svete. Kandidátske krajiny sa však ocitli v preši. Spojené štáty aj od nich chceli záväzok, že nevydajú amerických občanov Medzinárodnému trestnému súdu. Európska únia naopak tlačila, aby sa k ničomu takému nezaviazli. Ak sa teda v prípade irackej krízy kandidátske krajiny pridali na stranu Washingtonu, v otázke Medzinárodného trestného súdu prijali postoj únie. Je tu však jeden rozdiel. Zatiaľ čo ich únia napriek káraniu zo strany niektorých politikov za podporu Američanov finančne nepostihla, Američania ich za podporu únijnej línie de facto sankcionovať budú. Podľa informácií ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana v prípade Slovenska bude zníženie americkej pomoci predstavovať zhruba 8 miliónov dolárov pre rezort obrany. Dajme teraz slovo predstaviteľovi litovskej ambasády vo Washingtone Rolandasovi Kacinskasovi, ktorý vyjadril sklamanie nad tým, že krajina sa opäť musí rozhodovať, komu dá prednosť. Audio: „Sme prirodzene, sklamaný, že si musíme vybrať medzi Európu a Spojenými štátmi.“ Litva by podľa neho mala ročne strácať približne 4 milióny dolárov pomoci. Tento rok tieto peniaze boli minuté najmä na financovanie litovských vojakov v Afganistane a Iraku. Podľa lotyšského charges d´affaires vo Washingtone Rihardsa Mucinsa sa kandidátske krajiny ocitnú v polohe obetí, ak sa Spojené štáty s Európskou úniou nedohodnú. Audio: „Nielenže pristupujeme k NATO, ale tiež vstupujeme do Európskej únie. Podľa nás budeme mať všetci úžitok z toho, ak nastane lepšie porozumenie medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou v tejto otázke.“ Je rovnako pozoruhodné, že medzi štátmi, ktorým má byť odopretá finančná pomoc, je napríklad aj Kolumbia. Tej totiž Spojené štáty vo vlastnom záujme pomáhajú v boji proti narkomafii. Podľa kritikov Spojené štáty v tejto súvislosti a v súvislosti s postupom voči východoeurópskym spojencom zaplatia príliš vysokú cenu za ich opozíciu voči Medzinárodnému trestnému súdu. Na druhej strane sankcie, ktoré vyplývajú zo zákona o ochrane príslušníkov amerických ozbrojených síl, sa netýkajú 19 členských štátov NATO a deviatich "významných" spojencov mimo aliancie - napríklad Izraela, Egypta, Austrálie, Južnej Kórey, Japonska, Jordánska či Filipín. Americký prezident Bush však udelil výnimku Albánsku, Afganistanu, Bosne a Hercegovine, Macedónsku, ale aj Rumunsku, ktoré síce podpísalo “imunitnú dohodu”, no je otázne, či tá bude parlamentom ratifikovaná. Šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan dnes vyhlásil, že postoj Slovenskej republiky je totožný s postojom Európskej únie a slovenská vláda v danej chvíli nemá v úmysle podpísať s Washingtonom záväzok, nazývaný ako článok 98 - o nevydávaní amerických občanov Medzinárodnému trestnému súdu. Zastavenie finančnej pomoci však Kukan nehodnotí ako nátlak americkej strany. Audio: „Neberiem to ako nátlak, treba to brať ako záujem USA, aby sa ich občania nedostávali do nepríjemných situácií. My rokujeme so Spojenými štátmi a chceme nájsť iný spôsob riešenia, ale nie podpis bilaterálnej dohody na základe článku 98. rímskeho štatútu."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...