|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
3. júl 2003
|
Povojnová situácia v Iraku: škodoradosť nie je na mieste
|
Ivan Štulajter, Ron Synovitz
|
Pomaly je to už otrepaná fráza, že jedna vec bolo vyhrať v Iraku vojnu a druhá bude „vyhrať“ v ňom mier. Obavy ohľadom ekonomickej a politickej obnovy povojnového Iraku, ktoré sa objavovali pred začiatkom vojenských operácií, sa totiž napĺňajú. Od chvíle, keď prezident Bush oznámil ukončenie bojových operácií, bolo v Iraku zabitých 25 amerických a 6 britských vojakov. Cieľom útočníkov sú však aj ropovody.
Podľa slov amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda netreba za útokmi vidieť výhradne len prívržencov bývalej vládnucej strany Baas. Útočníci sú z rôznorodých skupín, vrátane militantných šiítov, podporovaných Iránom, ktorí kedysi stáli proti Saddámovi Husajnovi. Nedá sa však hovoriť o partizánskej vojne, uviedol Rumsfeld:
Audio: „Lotri, kriminálnici, zostávajúci prívrženci baasistického režimu, zahraniční teroristi, ktorí im prišli pomáhať, sa pokúšajú spôsobiť škody koaličným silám, a je to ovplyvňované Iránom. Rád by som však povedal, že existujú rozdiely v motívoch ich konania. Nevytvára sa nič také ako partizánska vojna alebo organizovaný odpor.“
Pozornosť Washingtonu je sústredená zvlášť na takzvanú Badrovu brigádu. Tá bola vytvorená ako vojenské krídlo hlavnej šiítskej opozičnej skupiny – Najvyššej rady islamskej revolúcie v Iraku. Jej členovia sa pred perzekúciami Husajnovej diktatúry ukrývali v Iráne. Badrova brigáda je podľa amerického ministra obrany cvičená, vyzbrojovaná a riadená iránskou gardou. Americký minister obrany Rumsfeld v tejto súvislosti vyhlásil, že koaličné sily budú brať iránsku vládu na zodpovednosť za každú akciu Badrovej brigády. Ako však v tejto súvislosti poznamenáva korešpondent Slobodnej Európy Ron Synovitz, ešte v marci Rumsfeld hovoril o tom, že nemá žiadny dôkaz o útokoch Badrovej brigády na koaličných vojakov. Doteraz však k väčšine z nich došlo v oblasti, obývanej sunitskými moslimmi a Husajnovými prívržencami. Pred týždňom však bolo zabitých šesť britských vojakov v oblasti, kde majú silné zázemie práve členovia Badrovej brigády, a odvtedy útoky „od chrbta“ na území, obývanom šiítmi, pokračujú.
Šéf iránskej diplomacie Kamal Charázi odmietol obvinenie, že jeho krajina podporuje násilie v Iraku a sponzoruje šiítske militantné skupiny.
Audio: „Nesúhlasíme s tým, čo sa v týchto dňoch deje v Iraku a podľa nás existujú oveľa lepšie vysvetlenia príčin chaosu v tejto krajine. Irán ako hraničný štát s Irakom môže zohrať veľmi pozitívnu rolu v pomoci Iračanom vytvoriť si demokratickú vládu.“
Dodajme, že tieto slová neznejú práve dôveryhodne vo svetle faktu, že iránsku spoločnosť ovládajú islamskí klerici a krajina sa nachádza dosť ďaleko od demokracie. Aspoň z hľadiska západných merítok.
Podľa niektorých predstaviteľov politických a náboženských kruhov v Iraku opakované a silnejúce útoky na koaličných vojakov sú kombináciou sklamania a frustrácie Iračanov z doterajších výsledkov okupácie. Daktorých vraj zas ponižuje a popudzuje nešetrný spôsob, akým spojenci od domu k domu pátrajú po zbraniach hromadného ničenia.
Mowaffak al-Rubaje patrí k organizácii šiítskych aktivistov, snažiacich sa vybudovať demokratické inštitúcie vo vnútri šiítskej komunity v Iraku. Ako povedal pre Slobodnú Európu, bolo by chybou prisúdiť nedávne ozbrojené výpady proti koaličným silám skupinám šiítov.
Audio: „Väčšina šiítov spolupracuje so spojencami. Tí z nich, ktorí vzdorujú koalícii, robia to nenásilnými prostriedkami – demonštráciami a vyhláseniami. Dokonca väčšina šiítskych islamských fundamentalistov nevyužíva proti spojencom zbrane a násilie.“
Pôvodne militantná Badrova brigáda sa zmenila na politickú skupinu a chce sa zapojiť do politických procesov, tvrdí aktivista al-Rubaje, a varuje pred necitlivým vylučovaním šiítskych skupín z účasti na povojnovej obnove Iraku, pretože tie sa potom uchýlia do „podzemia“ a začnú využívať nepolitické metódy presadzovania svojich záujmov.
K násiliu v Iraku sa vyjadril aj prezident George Bush.
Audio: „Rabovanie a prejavy násilia ako dozvuky vojny sú problémom v niektorých častiach Iraku. Väčší problém však prichádza zo strany bývalých členov strany Baas a predstaviteľov bývalého bezpečnostného aparátu, ktorí sa nezastavia pred ničím, aby opäť získali moc a privilégiá. Ale žiadna tyrania sa do Iraku nevráti. A tí, ktorí ohrozujú poriadok a stabilitu, budú porazení rovnako ako režim, ktorému slúžili.“
V tejto súvislosti poznamenajme, že Bushovo vyhlásenie prišlo v čase, keď prieskumy zaznamenali klesajúci optimizmus Američanov ohľadom povojnového vývoja v Iraku a naopak nárast tých, ktorí si myslia, že v otázke irackých zbraní hromadného ničenia Bushova administratíva nepostupovala férovo.
Isté nádeje na stabilizáciu situácie sa vkladajú do vytvorenia dočasnej irackej správy. Hovorí americký správca Iraku Paul Bremer:
Audio: „V polovici júla by sme mali vytvoriť dočasnú irackú správu. V poslednej dobe sme cestovali po krajine, aby sme zabezpečili, že nová správna rada bude náležite reprezentovať krajinu.“
Podľa Bremera sú útoky na koaličných vojakov cudzie väčšine Iračanov. Mnohí začínajú spolupracovať so spojencami, rovnako ako nová iracká polícia, ktorá poskytuje informácie o tých, ktorí stoja za násilnými akciami.
Nedá sa vylúčiť, že niektorí odporcovia americko-britskej vojenskej intervencie v Iraku vnímajú súčasné ťažkosti s povojnovou obnovou, ak nie rovno so škodoradosťou, tak aspoň ako isté zadosťučinenie. Niet sa čomu diviť. No na druhej strane, hoci to nemusí na prvý pohľad tak vyzerať, neúspech tohto zložitého experimentu demokratizovať vojenskou silou arabskú krajinu, nebude len neúspechom Washingtonu a Londýna. Bude to neúspech Západu, pretože iracký problém sa nedá zúžiť len na nejaké lokálne vojenské dobrodružstvo Anglosasov. Slovom, Európa by sa nemala prípadne škodoradostne ceriť, že veci v Iraku sa nevyvíjajú ideálne. A Amerika by zas nemala nad európskymi politickými a vojenskými možnosťami ohŕňať prípadne nos.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|