Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       4. júl 2003 Americkí senátori sa sporia o vážnosť dôkazov o existencii zakázaných irackých zbraní Gabriel Sedlák Spor o existenciu irackých zbraní hromadného ničenia má ďalšie pokračovanie. Časť amerických senátorov, ktorí sa vrátili z trojdňovej cesty do Iraku, tvrdí, že sa verejnosť čoskoro dočká seriózneho dôkazu o vážnosti niekdajšej hrozby zo strany bývalého bagdadského režimu. Iní účastníci tej istej cesty sa však svojich pochybností nezbavili. Americké spravodajské služby pokročili pri hľadaní dôkazov o existencii irackých zbraní hromadného ničenia, vyhlásil po návrate z Bagdadu šéf podvýboru pre spravodajské služby amerického Senátu, republikán Pat Roberts. Nič bližšieho vraj Roberts povedať nemohol, pretože, ako pre vysvetlenie dodal, svoje tvrdenie opieral o tajné informácie. S tými boli počas irackej cesty oboznámení aj ostatní účastníci senátnej delegácie. Avšak tí, ktorí sú členmi Demokratickej strany, získané poznatky naďalej považujú na nedostatočné. Senátor Roberts hovorí o prelomovej správe, ktorá by v blízkej budúcnosti mohla uzrieť svetlo sveta. Vyzval zároveň administratívu prezidenta Georgea Busha a spravodajské služby, aby zverejnili aspoň časť z týchto kľúčových informácií. Bushova administratíva je kritizovaná za zveličovanie dôkazov o zbraniach hromadného ničenia v rukách bývalého irackého režimu, ktoré jej malo pomôcť získať podporu verejnosti pre vojenskú akciu proti Saddámovi Husajnovi. Pat Roberts na tlačovej konferencii po návrate z Iraku obhajoval náročnosť práce spravodajských agentúr. Odmietol pritom kritiku ľudí, ktorí spravodajským službám vytýkali zlyhanie, keď nedokázali predvídať teroristické útoky na New York a Washington, a ktorí im teraz vyčítajú, že mali mať viac solídnych dôkazov, než dospeli k záveru o irackom vlastníctve zakázaných zbraní. Audio: „Ak si dnes spojíte dva alebo tri záchytné body a záver nie je úplne nesporný, dostávame sa do situácie, kedy sú ľudia zo spravodajských služieb bití po hlave a ja si nemyslím, že je to fér.“ Členom delegácie bol aj demokratický senátor Carl Levin, ktorý patrí medzi tých, čo vládu prezidenta Busha obviňujú zo zveličovania informácií, ktorými zdôvodňovala nutnosť vojenského zásahu proti Iraku. Na základe rovnakých poznatkov, o ktoré sa opieral jeho republikánsky kolega Roberts, dospel Demokrat Levin k týmto záverom. Audio: „Či už tie zbrane nachádzame, alebo nie, jednoznačné tvrdenia Bushovej administratívy, že tam boli okamžite dostupné zbrane hromadného ničenia a že mohli byť použité Saddámom Husajnom, sa opierali o spravodajské informácie, ktoré, mne sa to tak javí, sú dôkazom, ktorý bol zveličený. Nič z toho, čo som počas tejto cesty videl, nezmenilo môj pohľad na problematickú povahu týchto dôkazov.“ Senátori z oboch táborov sa zhodli na potrebe dlhodobej pomoci pri rekonštrukcii Iraku a garantovaní stability v tejto krajine. Veľký dôraz pritom kládli na vytvorenie spoľahlivého bezpečnostného systému v Iraku. Hovorí republikánsky senátor John Warner. Audio: „Policajné sily v Iraku v skutočnosti neexistovali. Políciou tam boli Saddámove brutálne ozbrojené sily. Policajti brali úplatky a ich nástrojom spravodlivosti bola brutalita. A my to teraz musíme nahradiť niečím, čo sa bude blížiť demokratickým princípom.“ Aj absencia riadnych irackých bezpečnostných síl má svoj podiel na takmer denne sa opakujúcich ozbrojených útokoch na americké sily. Toto riziko však pre Washington nie je žiadnym prekvapením, ako včera pripomenula poradkyňa prezidenta Busha pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová. Audio: „Keď prezident Bush vyhlásil koniec veľkých vojenských operácií v Iraku, hovoril o nebezpečenstve, ktoré stále nepominulo. Nespočetnekrát hovoril o skupinách prívržencov bývalej vládnej strany Baas a ďalších, ktorí sa odhodlane pokúšajú zabrániť tomu, aby ich irackí spoluobčania mali novú a lepšiu budúcnosť.“ V záujme pokroku v povojnovom vývoji Iraku by do jeho obnovy mal Washington podľa senátora Levina vtiahnuť ďalšie krajiny. Vrátane Francúzska a Nemecka, ktoré sa svojím odporom k vojne v Iraku pred jej začatím Spojeným štátom odcudzili.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...