Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       10. júl 2003 V USA pokračuje diskusia o používaní tajných materiálov pred vojnou v Iraku Andrew Tully, Peter Gabaľ Problém nenájdených zbraní hromadného ničenia v Iraku sa nekončí. Práve naopak: diskusia o tom, aké informácie mali najvyššie americké miesta pred začiatkom vojny proti Iraku a ako s nimi narábali, sa v posledných dňoch v samotných Spojených štátoch skôr stupňuje. S použitím materiálov washingtonského korešpondenta Slobodnej Európy Andrewa Tullyho sa téme venuje Peter Gabaľ. V uplynulých dňoch Biely dom po prvý raz priznal, že keď prezident Bush vo svojej výročnej správe o stave Únie koncom januára zdôvodňoval opodstatnenosť vojenského zásahu v Iraku, odvolával sa pritom na neoverené spravodajské informácie. Podľa hovorcu Národnej bezpečnostnej rady však v čase, keď prezident hovoril o snahe Iraku zadovážiť značné množstvo uránu z Afriky, Biely dom nevedel, že dokumenty o takejto angažovanosti Iraku v Nigeri sú falošné. Prezidentovi republikáni v americkom Kongrese to považujú za poctivé priznanie chyby, ktorá nič nemení na správnosti zvrhnutia Saddáma Husajna. No opoziční demokrati to považujú za uznanie, že administratíva poskytovala nepravdivé informácie a celá záležitosť by podľa nich mala preto byť podrobená dôkladnému vyšetrovaniu. V tejto atmosfére v stredu pred senátny výbor pre ozbrojené služby predstúpil americký minister obrany Donald Rumsfeld s novým slovníkom: AUDIO: "Koalícia nezasiahla v Iraku preto, že by sme objavili dramaticky nové dôkazy o irackom smerovaní k zbraniam hromadného vraždenia. Zasiahli sme, pretože sme videli existujúce dôkazy v novom svetle, cez prizmu našej skúsenosti s 11. septembrom." V ten istý deň počas návštevy Južnej Afriky americký prezident George Bush obhajoval zásah proti Iraku ako principiálne správnu vec: AUDIO: „Niet pochýb o tom, že Saddám Husajn predstavoval nebezpečenstvo pre svetový mier a podľa mňa niet pochýb ani o tom že Spojené štáty spolu so spojencami urobili správnu vec, keď ho zbavili moci.“ Oleja do ohňa debát však medzitým prilial bývalý úradník ministerstva zahraničných vecí Greg Thielman, ktorý z postu v spravodajsko-výskumnom odbore amerického State departmentu odišiel do výslužby v septembri minulého roka. Thielman tvrdí, že správy pred začiatkom vojny neukazovali na bezprostrednú hrozbu zo strany Bagdadu. Podľa neho Bushova administratíva neposkytovala americkému ľudu presný obraz hrozby, predstavovanej Irakom. Vyhlásenia ministra obrany Rumsfelda označil Greg Thielman za šokujúce a vysokých predstaviteľov obvinil zo zneužitia informácií: AUDIO: "Táto administratíva sa stavala k spravodajskej činnosti predpojato. A to je ten najnižší spôsob využívania tajných služieb: ´My máme výsledky. Vy nám dajte podklady, ktoré ich podporia.´" Samotný minister obrany Donald Rumsfeld sa proti kritike tohto druhu bráni tvrdeniami, že nie je realistické očakávať, že na predvojnovú spravodajskú činnosť sa možno stopercentne spoľahnúť. Podľa neho však väčšina zistení o Iraku pred vojnou proti nemu bola platná. Jeden z predstaviteľov demokratov výbor pre ozbrojené služby, vplyvný senátor Carl Levin, sa však Rumsfelda spýtal, ako je možné, že minister a dokonca i prezident na verejnosti prednášali výroky o spravodajských zisteniach, o ktorých sa na nižších úrovniach CIA vedelo, že sú falošné. V komisii zostali tieto slová v polohe rečníckej otázky. Či sa na ňu nájde odpoveď, to môže ukázať len čas.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...