Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. júl 2003 Bushova cesta do Afriky - posun v zahraničnej politike Miroslav Neoveský V sobotu sa skončila cesta amerického prezidenta po piatich krajinách Afriky. Vraciame sa k nej v príspevku, ktorý s použitím materiálov washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy Andrewa Tullyho, pripravil Miroslav Neoveský. V predvolebnej kampani v roku 2000 George Bush mienil, že ak bude zvolený, tak sa bude zrejme iba veľmi málo zaoberať vo svojej politike Afrikou. V jednom z televíznych interview to vtedy odôvodnil nasledovne: AUDIO „V istom bode musí prezident jasne definovať, čo je národným strategickým záujmom. A hoci Afrika môže byť dôležitá, tak nezapadá do národných strategických záujmov, aspoň ako to vidím ja.“ Bolo to aj v súlade s jeho vtedajšími úvahami, že by mohol stiahnuť americké ozbrojené sily z Balkánu. Lenže, krátko po svojej inaugurácii v januári 2001 Bush rozhodol, že amerických vojakov v tejto oblasti ponechá. A teraz sa javí, že Afrika sa stala jednou z priorít zahraničnej politiky jeho vlády. Bush navštívil Senegal, Južnú Afriku, Botswanu, Ugandu a Nigériu. Prečo teda zmenil George Bush svoj náhľad na Afriku? Podľa viceprezidenta washingtonského CATO Institute pre obranné a zahraničnopolitické štúdie, je to ropa. Expert Ted Galen Carpenter poukazuje pri tom aj na skutočnosť, že poslednou zastávkou na jeho ceste bola Nigéria, v súčasnosti ôsmy najväčší vývozca ropy. Obáva sa tiež toho, že by sa prezident Bush mohol čoskoro rozhodnúť vyslať amerických vojakov, aby zasiahli v občianskej vojne v Libérii. Obáva sa, že by tam zostali ešte dlho po stabilizácii Libérie, ako ochrana naftových polí v susednej Nigérii. Rýchle však Ted Galen Carpenter dodáva, že si nemyslí, že by Bush využil libérijskú krízu ako zámienku pre zabezpečenie plynulého toku ropy do Spojených štátov a hovorí: AUDIO „Je strategicky nezdravé rozmiestňovať americké ozbrojené sily v takom rozsahu a nebezpečne ich tým oslabovať. Bolo by nemorálne riskovať životy amerických vojakov, ak nie sú preto dôležité strategické, alebo bezpečnostné záujmy. A je to drahé.“ Vedecká pracovníčka programu „Demokracia a vláda zákona“ na washingtonskej Carnegieho nadácii pre medzinárodný mier, Marina Ottawayová, má podstatne odlišnejší názor, osobitne pokiaľ ide o Bushovu novú politiku v Afrike. Nemyslí si, že prípadnú intervenciu v Libérii možno považovať za zámienku pre americkú vojenskú prítomnosť v Afrike na ochranu ropných zásob. Expertka Carnegieho nadácie Marina Ottawayová ďalej dodáva: AUDIO „Čo je motívom nového amerického záujmu o Afriku je obava, že niektoré z afrických krajín by sa mohli stať súčasťou siete al-Kájdy, teda, že by sa mohli stať novým Afganistanom.“ Ešte dôležitejším poslaním Bushovej cesty však podľa Ottawayovej bolo predstaviť veľmi štedrý program boja proti AIDS v hodnote 15 miliárd dolárov a podpora otvárania svetových trhov africkým výrobkom, ako súčasť hospodárskej pomoci. Podľa expertky je americká iniciatíva finančne dostatočne robustná na to, aby dosiahla v Afrike veľa. Navyše, ukazuje americkú administratívu, hodnotenú vo svete skôr negatívne, v celkom inom svetle. Vo svetle činov, ktoré sú dôkazom, že jej bieda a utrpenie ľudí nie sú ľahostajné a že je ochotná byť pri ich znižovaní aj štedrá. Aj v Afrike.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...