|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
15. júl 2003
|
Irak v začínajúcej sa predvolebnej kampani v USA
|
Miroslav Neoveský
|
Neoverená informácia spravodajských služieb, ktorá sa dostala v januári tohto roku do Správy o stave Únie, ktorú George Bush predniesol na zasadaní Kongresu, pošramotila aj povesť prezidenta v prieskumoch verejnej mienky. Tým sa zaoberá príspevok, ktorý s použitím materiálu washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy Andrew Tullyho pripravil Miroslav Neoveský.
Dve organizácie, ktoré boli proti vojenskému zásahu v Iraku financujú televízny šot, vysielaný po celých Spojených štátoch. Nielenže zahrnuje nie príliš lichotivé fotografie bojachtivého Georgea Busha, ale sú sprevádzané aj takýmto textom:
AUDIO
„George Bush nám povedal, že Irak bol nukleárnou hrozbou, že sa pokúšal získať urán a obnoviť svoje nukleárne zariadenia. A tak šiel do vojny. Teraz je tu dôkaz, že sme boli zavádzaní a takmer každý deň hynú Američania v Iraku. Potrebujeme pravdu a nie jej utajovanie.“
Tento pôsobivý televízny šot skupín „Win without War“ a „MoveOn.org“ by mohol odrážať aj posun americkej verejnej mienky. Podľa výsledkov najnovších prieskumov iba 57 percent opýtaných si myslí, že stálo za to bojovať v Iraku. Koncom apríla to bolo ešte 70 percent. A polovica respondentov si myslí, že Bushova vláda úmyselne zveličovala dôkazy o Iraku. Podľa prieskumu týždenníka „Newsweek“ sa 38 percent opýtaných dokonca domnieva, že Bush úmyselne zavádzal americký ľud.
Všetko to spôsobilo priznanie Bieleho domu z minulého týždňa, že 16 slov, obsahujúcich neoverenú informáciu spravodajských služieb, sa nemalo dostať do prezidentovej Správy o stave Únie. Vedecký pracovník Brookingsovho inštitútu vo Washingtone Bill Frenzel v rozhovore pre Slobodnú Európu povedal, že si nemyslí, že toto, ako to nazval „faux pas 16-tich slov“ nebolo ústrednou časťou prejavu, ale ilustráciou hrozby, predstavovanej Saddámom a dodáva:
AUDIO
„Kedykoľvek prezident urobí chybu, tak sa vystavuje pochybnostiam. Na druhej strane, podľa mojej mienky, ono povestné „faux pas 16-tich slov“ nie je takou hroznou chybou. Momentálne sa však javí ako dosť trápna.“
Iní experti však považujú incident za dosť zničujúci pre prezidenta. Jedným z nich je aj profesor Univerzity Georgea Washingtona, Nathan Brown, ktorí tvrdí, že výrok o uráne bol dôležitou časťou Bushovej argumentácie o irackej hrozbe. Dodáva, že nejde iba tých o 16 slov, ale spolu s neúspechom snáh nájsť v Iraku zbrane hromadného ničenia, to v ľuďoch vyvoláva dojem, že dôvody pre vojenský zásah predsa len neboli také pádne.
Politické škody, ktoré Bush utrpel, škodia aj jeho popularite a povesti, hovorí Alan Lichtman, profesor amerických dejín na Americkej univerzite vo Washingtone. Minulý piatok prevzal zodpovednosť za „faux pas 16-tich slov“ riaditeľ CIA George Tennet, čo by mohlo prezidentovi ešte väčšmi uškodiť, lebo ako hovorí Alan Lichtman, mnohí to budú vidieť ako Bushov pokus zvaľovať vinu na druhých. A aj keď to nemusí zničiť jeho vyhliadky vo voľbách na budúci rok, tak to môže značne obmedziť jeho schopnosti vládnuť.
Hoci názory niektorých expertov, médií i politikov sú nemilosrdné, tak radoví Američania sa snažia vidieť to diferencovanejšie, aj keď nie zľahčujúco. Napríklad jedna z návštevníčok Washingtonu, Lauren Raymerová z Clevelandu spravodajcovi Slobodnej Európy povedala:
AUDIO
„Mne to iba potvrdzuje nedostatok vierohodnosti jeho vlády v mnohých oblastiach. Samozrejme viem, že si prejavy nepíše sám, ale zároveň musí byť zodpovedný za to, čo vyjde z jeho úst v Kongrese“.
Oproti tomu 23-ročný študent David Martin z Univerzity Brigham Young v štáte Utah si myslí, že Bush sa stal obeťou chýb spravodajských služieb a dodáva:
AUDIO
„Nie je to jeho chyba. Iní ľudia mu dodávali informácie a mal dôvod im aj dôverovať. Čo by mohlo byť pochybné je tlak, ktorý on a niektorí v jeho vláde vyvíjali na ľudí v spravodajských službách, aby našli tento typ informácií, ktoré v istom zmysle neexistovali“.
Do budúcoročných prezidentských volieb chýba ešte čosi vyše 15 mesiacov a tak je príliš zavčasu odhadovať, ako táto záležitosť ovplyvní rozhodovanie amerických voličov až 2. novembra 2004 pristúpia k urnám.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|