[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008


[poslat]    [tlac]   



18. júl 2003

Rekordný schodok rozpočtu amerických ekonómov neznepokojuje

Miroslav Neoveský

Hoci rozpočet Spojených štátov vykazuje jeden z najvyšších schodkov v dejinách, amerických ekonómov to neznepokojuje. Viacej v príspevku, ktorý s použitím materiálov washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy Andrewa Tullyho, pripravil Miroslav Neoveský.

V rozpätí dvoch rokov sa misky americkej rozpočtovej váhy vychýlili od prebytku v hodnote 344 miliárd dolárov k 455 miliardovému schodku. Hovorca Bieleho domu Scott McClellan tento náhly zvrat odôvodnil takto:

AUDIO
„Mali sme recesiu. A tým sa znížili aj príjmy štátu z daní. A mali sme tu vojnu proti terorizmu. A to viedlo k deficitu, ktorý dnes máme.“

Čo však McClellan nespomenul, bolo presadenie zníženia daní prezidentom Bushom, čo tiež prispelo k zníženiu daňových príjmov. Prvé zníženie daní bolo v roku 2001 a druhé nadobúda platnosť teraz. Prezident Bush je presvedčený, že znižovanie daní, najmä to terajšie pomôže stimulovať ekonomiku tým, že Američania budú mať viacej peňazí na výdavky, ale aj viacej finančných prostriedkov, ktoré vložia do investovania. Podľa prezidenta to povedie k vytváraniu nových pracovných príležitostí a tým aj k zvýšeniu daňových príjmov.

Niektorí z opozičných demokratov neochotne priznávajú, že zníženie daní z roku 2001 pomohlo zmierniť dôsledky súčasnej recesie, ale zároveň tvrdia, že terajšie zníženie nepomôže stimulovať hospodárstvo. Podľa nich daňové úľavy pre investorov nie sú ničím iným, ako „znižovaním daní bohatých“, ktorí podľa nich predstavujú politickú základňu Republikánskej strany.

Podľa ekonómov, ktorí poskytli rozhovor Slobodnej Európe, rozpočtové deficity samé o sebe americkému hospodárstvu neškodia a ani nezáleží na tom, ako vláda pristupuje k dlhom, ktoré vytvára. Ako hovoria Peter Locke, profesor ekonómie na univerzite Georgea Washingtona, a Norbert Michel ekonóm Heritage Foundation, súkromnej ustanovizne pre výskum politiky, na čom však záleží je, na aké účely sú tieto peniaze vydávané. Obaja mienia, že premyslené a dobre uvážené výdavky vlády môžu významne prispieť k zlepšeniu národného hospodárstva jednak udržaním zdravého ekonomického prostredia a stimulovaním priemyslu.

Profesor Peter Locke uvádza ako príklad vojnu proti terorizmu a zvýšenie vnútornej bezpečnosti po 11. septembri 2001. Ďalej dodáva:

AUDIO
„Keby sme namiesto zvýšenia rozhodnosti a odhodlania bojovať proti terorizmu sedeli so založenými rukami a povedali „nastavme aj druhé líce“, tak si myslím, že hospodárstvo by bolo teraz veľmi otrasené, najmä ak by teroristické útoky pokračovali a videli by ste, ako by to zraňovalo ekonomiku. Takže, ak výdavky znižujú strach, tak je to dobré pre ekonomiku.“

Podľa Norberta Michela výdavky vlády by mali byť čo možno najnižšie, práve tak ako dane. Výnimkou by mali ostať len výdavky na obranu. Podľa oboch by však mali byť výdavky vlády pod prísnou kontrolou, lebo sú časy, keď daňové príjmy nie sú dostatočné na to, aby ich pokryli.

Ani súčasnú relatívne vysokú nezamestnanosť nepovažujú obaja experti za známku toho, že americké hospodárstvo je slabé. Je skôr znakom toho, že je v procese premeny, keď sa ťažisko presúva z výrobnej sféry na oblasť služieb. Ako príklad uviedol Norbert Michel odklon od výroby áut k ich údržbe a to podľa neho vyžaduje:

AUDIO
„Človek, ktorý stratí zamestnanie musí byť flexibilný, pružný. Všetci musíme byť pružní. Žijeme v dynamickom hospodárstve, žijeme v dynamickom svete.“

Vysoký deficit nie je po vôli ani vláde. Minister financií John Snow nedávno v Londýne k tomu povedal: „Nie je to vítané, nemáme to radi a sme odhodlaní urobiť všetko, aby sme ho znížili.“ A ešte čosi. Je síce pravdou, že merané dolármi, je tohtoročný odhadovaný deficit najvyšší v histórii. Nie je tomu ale tak v pomere s hrubým domácim produktom. Zatiaľ čo sa tohtoročný odhad pohybuje čosi okolo 4 percent, tak v roku 1983, na vrchole Studenej vojny, to bolo 6 percent HDP.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print