Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. júl 2003 Irán priznal, že na jeho území sú teroristi z al-Káidy Daniel Raus Iránske vedenie po prvý raz priznalo, že v krajine sú teroristi z al-Káidy. Došlo teda na slová amerického prezidenta Busha a ministra obrany Rumsfelda, ktorí Irán obviňovali z poskytovania útočiska teroristom. Teherán sa zatiaľ vyjadruje iba všeobecne a tvrdí, že zadržané osoby budú vydané do svojich domovských krajín. Irán konečne priznal slnko na oblohe. O tom, že na svojom území prechováva teroristov z al-Káidy sa vedelo už dávno. Aj po najnovšom vyhlásení Teheránu je však mnoho vecí nejasných – napríklad, o koľko teroristov vlastne ide a či sú medzi nimi aj „veľké ryby“. Žiadne konkrétne mená totiž nezazneli. Hovorca amerického Bieleho domu Scot McClellan najnovší krok iránskeho režimu ocenil, ale podčiarkol, že teroristi musia byť postavení pred spravodlivosť: AUDIO: „Zdá sa, že tieto vyhlásenia potvrdzujú našu domnienku o prítomnosti príslušníkov aj vodcov al-Káidy v Iráne. Jasne sme povedali, že títo teroristi musia byť postavení pred súd“. Iránsky režim ešte pred časom tvrdil, že na svojom území žiadnych teroristov nemá. Potom pripustil, že nejakí by tam byť mohli, ale nič sa o nich nevie. Teraz prišiel ďalší krok na dlhej ceste k odhaľovaniu skutočnosti. O prítomnosti členov al-Káidy v Iráne sa hovorí už od vojny v Afganistane, teda od konca roka 2001 – inými slovami jeden a pol roka. Časť teroristov tam totiž zjavne utiekla, aj keď Irán tvrdil, že stráži hranice. Počet významných teroristov v Iráne sa odhaduje na 20 až 40. Teherán tvrdí, že všetci sú zadržiavaní. Existujú ale podozrenia, že je to vlastne ochrana pred Spojenými štátmi, asi ako keď Palestínčania naoko zadržia svojich extrémistov, aby nepadli do rúk izraelskej polície. Podstatné je, že iránsky režim sa chce dištancovať od terorizmu – cíti, že mu tečie do topánok a nechce, aby ho stihol osud Saddáma Husajna. Šéf škótskeho Centra pre štúdium terorizmu a politického násilia Paul Wilkinson hovorí, že je ťažké posúdiť či a nakoľko Irán teroristov podporoval: AUDIO: „Prichádzajú rozporuplné správy a nikto ich s istotou nedokáže posúdiť, azda okrem iránskeho vedenia a bezpečnostného establišmentu, ktorý je podozrievavý voči ľuďom okolo prezidenta Chatámího. Takže ani od civilnej časti vlády sa veľa nedozviete“. Postoje Teheránu k teroristom z al-Káidy nemožno považovať za jednotné. Reformné krídlo okolo prezidenta Chatámího považuje vzťahy s nimi za škodlivé, pretože priamo ohrozujú napríklad rozvíjajúci sa obchod s Európskou úniou. Reformisti chcú rozširovať spoluprácu aj s Japonskom a najradšej by obchodovali aj s Amerikou. Dobre ale vedia, že ľudské práva a hlavne akékoľvek kontakty s teroristami budú znamenať stop všetkým snahám. Zástancovia tvrdej línie však bojujú proti reformistom a ideologicky sa stotožňujú s teroristami prinajmenšom v postoji voči Washingtonu a v snahe nastoliť islamské režimy aj v iných krajinách. To môže premostiť celý rad rozporov. Pripomeňme, že Irán je baštou šiítskych moslimov, zatiaľ čo al-Káidu majú v rukách ich rivali - suniti (predovšetkým zo Saudskej Arábie). Podľa Wilkinsona je ale pravdepodobné, že najmä vo vzťahu voči Spojeným štátom sa dokázali spojiť: AUDIO: „Možno sa domnievať, že zástancovia tvrdej línie v Iráne považovali al-Káidu za ideologicky spriaznenú“. Vážnou otázkou je, ktorí teroristi vlastne v Iráne sú. Americké výzvedné služby sa domnievajú, že je medzi nimi Saad bin Ládin, najstarší syn Usámu bin Ládina. Môže tam byť aj Saíf al-Adíl, ktorý pripravoval atentáty na americké ambasády v Afrike. A do tretice sa hovorí aj o Abú Musábovi Zarkávím, ktorý viedol výcvikový tábor teroristov v severnom Iraku a jeho skupina zavraždila v Jordánsku amerického diplomata Laurenca Foleyho. Spojené štáty žiadajú vydanie všetkých teroristov. Teherán však naznačil, že ich zrejme odovzdá ich domovským krajinám. Aj to by bol samozrejme pozitívny krok. Horšie je, že niektorých teroristov vraj Teherán vypovedal, čo v skutočnosti znamená, že im dovolil v tichosti odísť inam.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...