Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       25. júl 2003 Vyšetrovanie „11. septembra“ nedokázalo spravodajským službám fatálne zlyhanie Gabriel Sedlák V septembri uplynú dva roky od teroristických útokov na New York a Washington. Včera zverejnila výsledky svojho vyšetrovania špeciálna komisia Kongresu, ktorá zisťovala, prečo americké spravodajské agentúry nedokázali zabrániť tomuto bezprecedentnému útoku. Správa osobitnej komisie oboch komôr amerického Kongresu vymenováva rad chýb, ktorých sa spravodajské služby v minulosti dopustili, nepredložila však dôkaz o tom, že útokom na americké mestá mohli zabrániť. Z 900-stranovej správy vyplýva, že najslabšou stránkou spolupráce medzi jednotlivými agentúrami je práve ona sama. A hoci ani tento záver sám o sebe nestačil na podložené konštatovanie, že sa útokom a smrti takmer tritisíc ľudí dalo zabrániť, demokratický senátor Bob Graham, člen výboru pre spravodajské služby, vyhlásil. Audio: „Útokom z 11. septembra bolo možné zabrániť, ak by pri plnení úlohy došlo k správnej kombinácii schopností, spolupráce, tvorivosti a trochy šťastia.“ Predseda senátneho výboru pre spravodajské služby republikán Richard Shelby bol vo svojich úsudkoch oveľa opatrnejší. Audio: „Ak by spravodajské služby viac spolupracovali, veci by sa možno vyvíjali inak. To ale nevieme, dnes sa o tom môžeme iba dohadovať. Z minulosti sa však poučíme. A ak by sme sa nepoučili, určite by sa to zopakovalo. Dúfam, že to bude poučenie pre všetky naše spravodajské agentúry.“ CIA zhromažďuje informácie v zahraničí, FBI sa zameriava do vnútra Spojených štátov a tretia agentúra NSA sa špecializuje na odpočúvania a podobné technické otázky špionáže. Všetky tri tieto agentúry podľa správy Kongresu zhromaždili osobitne dostatok informácií, ktoré – ak by sa o ne navzájom podelili – mohli priviesť k zisteniu, že teroristická sieť Usámu bin Ládina al-Káida pripravuje útok na Spojené štáty. Správa to dokumentuje na príklade dvojice z celkom devätnástich únoscov lietadiel, ktoré sa vo vzduchu zmenili na smrtiace zbrane. NSA v roku 1999 zistila, že Chalíd al-Mihdhar a Nawaf al-Hazmi sú napojení na blízkovýchodnú bunku al-Káidy. CIA, ktorá mala svoje zdroje, toto spojenie nasledujúci rok sledovala, ale neumiestnila oboch mužov na zoznam sledovaných, ktorým by nemal byť umožnený vstup na americké územie. Al-Mihdhar a al-Hazmi teda do Spojených štátov pricestovali a úplne náhodou sa dostali do kontaktu s informátorom tretej z agentúr – FBI. Dohadzovač však netušil, že má dočinenia s podozrivými teroristami, keďže CIA a NSA o tom svojich kolegov z FBI neinformovali. Výsledkom je teda to, že FBI nedostala príležitosť odhaliť plány menovaných a ich spoluvinníkov. Čosi podobné sa nestalo prvýkrát, a to napriek sľubom, že sa prax zmení. Jednotlivé agentúry si podľa profesorky histórie z Americkej univerzity vo Washingtone Anny Nelsonovej žiarlivo strážia svoje poznatky. Okrem toho Anna Nelsonová poznamenáva. Audio: „Báli sme sa rakiet a jadrových bômb a vecí, ktoré mohli byť videné zo špionážnych lietadiel a napokon aj zo satelitov. Dnes nepriateľ nemá tvár a môže prísť odkiaľkoľvek a nemyslím si, že by sa tomu spravodajské služby prispôsobili.“ Verejnosti bolo sprístupnených asi iba 80 percent obsiahlej správy. Zvyšok, vrátane informácií o tom, ako pri vyšetrovaní spolupracovali vlády jednotlivých krajín, zostáva utajený. Hoci si senátori Shelby a Graham myslia, že verejnosť by sa mohla dozvedieť ešte viac, kongresman Porter Goss, šéf spravodajského výboru Snemovne reprezentantov, s nimi nesúhlasí. Audio: „Nesmiete zabudnúť, že sme vo vojne. Sú tam niektoré žalovateľné osoby, ktoré sú stále sledované príslušnými úradmi. A takisto musíte chápať, že existujú ľudia, ktorí sledujú túto tlačovku, ktorí si prečítajú výsledky tohto vyšetrovania a budú analyzovať informácie, ktoré sme tam uviedli i to, čo sme tam neuviedli. A posledné, čo by sme chceli, je vytvoriť pre teroristov príležitosť získať nad nami výhodu kvôli niečomu, čo by sme tam uviedli.“ V utajovanej časti kongresovej správy o činnosti spravodajských služieb pred 11. septembrom 2001 je aj zmieka o tom, že pri príprave útokov na americké mestá možno zohrala úlohu aj saudsko-arabská vláda. Tá dnes proti tomu samozrejme protestovala. Nie je preto vylúčené, že výsledky vyšetrovania Kongresu môžu vniesť nové svetlo nielen do minulosti, ale ovplyvniť aj budúcnosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...