Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       25. júl 2003 Šéf Palestínčanov Mahmúd Abbas žiada prezidenta Busha o väčší tlak na Izrael Daniel Raus Vo Washingtone je nový šéf Palestínčanov Mahmúd Abbas. Rokuje s prezidentom Bushom o otázke, prečo má obnovený mierový proces s Izraelom (takzvaná cestovná mapa) hneď v počiatočnom štádiu vážne ťažkosti. Na budúci utorok sa má prezident Bush stretnúť aj s izraelským premiérom Arielom Šaronom. Zjavne sa snaží dať celému procesu novú energiu. Americký prezident George Bush prisľúbil podporu Palestínskej samospráve a podčiarkol, že na dosiahnutie mieru s Izraelom je potrebné zlepšiť životné podmienky Palestínčanov. Po stretnutí so šéfom samosprávy Mahmúdom Abbasom oznámil, že Washington poskytne Palestínčanom 20 miliónov dolárov a vytvorí spoločnú skupinu, ktorej úlohou bude hľadať cesty hospodárskeho oživenia. Súčasne ale podčiarkol dôležitosť prímeria: AUDIO: „Premiér Abbas sa zaviazal k úplnému ukončeniu násilia a terorizmu. Chápe, že teror proti Izraelu kdekoľvek sa vyskytuje, je nebezpečnou prekážkou vytvorenia palestínskeho štátu“. Faktom ale je, že "cestovná mapa" stagnuje. Ukazuje sa, že mať dobrú mapu je jedna vec, dosiahnuť cieľ je čosi celkom iné. Asi tak by sa dal hodnotiť začiatok blízkovýchodného mierového procesu, ktorý minulý mesiac naštartoval americký prezident George Bush, a ktorý je známy pod názvom „cestovná mapa“. Návšteva šéfa Palestínčanov Mahmúda Abbasa vo Washingtone však ukazuje, že bez mapy by sa nikto ani nevydal na cestu, takže jej význam je nezastupiteľný. Keďže ide o prvú Abbasovu cestu do Washingtonu, prikladá sa jej značný symbolický význam – čosi ako definitívne spečatenie faktu, že Abbas nahradil vo vedení Palestínčanov problematického Jásira Arafata, ktorý nesie politickú zodpovednosť za intifádu a ktorého držia izraelské jednotky v domácom väzení v Ramalláhu. Mahmúd Abbas prišiel za americkým prezidentom s celým zoznam žiadostí. Chce, aby Washington zvýšil tlak na Izrael, ktorý – podľa neho – pristupuje k mierovej mape liknavo: AUDIO: „Prístup váhavého súhlasu je typickým postojom Izraela k mierovej mape. Bez odvážnych krokov úspech nedosiahneme“. Odvážnym krokom majú byť zo strany Izraela predovšetkým tri veci. Tu je prvá z nich: AUDIO: „Prepustenie väzňov je jednou z najdôležitejších vecí pre udržanie prímeria“. V izraelských väzniciach je, podľa palestínskych odhadov, zadržiavaných asi 6000 ľudí, z toho 75 žien a 350 chlapcov, mladších ako 18 rokov. Mnohí neboli riadne obvinení a za mreže sa vraj dostali pri bezpečnostných akciách izraelskej armády iba preto, že boli v zlom čase na zlom mieste. Izrael tvrdí, že väzňov je asi polovica, teda 3000. Je ochotný prepustiť tých, ktorí nemajú priamu zodpovednosť za smrť Izraelčanov. Chce ale, aby palestínske vedenie najskôr zakázalo teroristické organizácie, ako je Islamský džihád či militantné krídlo Hamasu. Šéf Palestínčanov Mahmúd Abbas žiadal prezidenta Busha o pomoc aj v ďalších dvoch problémoch: AUDIO: „Jedným zo strategicky kľúčových bodov je zastavenie výstavby múru a zmrazenie rozširovania osád“. Bezpečnostný múr začal budovať Izrael v reakcii na teroristické útoky Palestínčanov. Má to byť čosi ako čínsky múr vo svätej zemi. Biely dom je proti tejto výstavbe, ale napríklad vplyvný demokratický kongresman Tom Lantos ju vyslovene podporuje. Jedným z problémov je to, že múr má prechádzať cez palestínske oblasti. Čo sa týka židovských osád, aj v tom je Washington na strane Palestínčanov. Súčasťou cestovnej mapy je okamžité zmrazenie ich ďalšej výstavby a zrušenie už postavených, ale nelegálnych osád. Izraelská námietka, že rozširovanie osád si žiada zvyšujúci sa počet obyvateľov Izraela, zrejme neuspeje. Cieľom cestovnej mapy sú dva štáty, Izrael a Palestína. Podľa časového programu by mal palestínsky štát vzniknúť v roku 2005. Terajšie tempo tomu ale nenapovedá, aj keď šéf americkej diplomacie Colin Powell vyhlasuje, že dodržanie termínu je ešte stále možné. Viackrát v dejinách sa už ale potvrdilo, že čas má na Blízkom východe svoje tempo, niekedy sa zastaví a občas sa dokonca vracia do minulosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...