Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       25. júl 2003 Etické otázniky nad zverejnením fotografií mŕtvych Saddámových synov Antoine Blua, Peter Gabaľ Včera a dnes sa v celosvetovom meradle udialo to, čo kódexy mnohých – najmä verejnoprávnych – televízií označujú za neetické a nevhodné, a pre slušnú obrazovku neprípustné. Správy o smrti synov Saddáma Husajna boli v televíziách, na internete i v novinách doložené fotografiami ich mŕtvych tiel. Americká dočasná správa Iraku, ktorá ich do obehu vypustila, mala na to jasné a zrozumiteľné dôvody. Zostali však pochybnosti, či sa zamýšľané ciele podarí naplniť, a ako sa na tento skutok dívať z etického hľadiska. Téme sa venuje korešpondent Slobodnej Európy Antoine Blua, pre slovenské vysielanie jeho reportáž spracoval Peter Gabaľ. Celý tento týždeň poznamenali správy o smrti dvoch synov Saddáma Husajna, ktorých po boji v severoirackom Mosule zastrelili americké jednotky. Americká dočasná správa Iraku v snahe potvrdiť hodnovernosť správ dala k dispozícii irackým médiám fotografie skrvavených tiel Udaja a Kusaja, ktoré si prostredníctvom televízie a internetu veľmi rýchlo našli cestu do celého sveta. Americký minister obrany Donald Rumsfeld vyhlásil, že rozhodnutie i takto potvrdiť správy o smrti synov ex-diktátora bolo ťažké, ale správne: AUDIO: "Tieto dve indivíduá sú osobitne kruté indivíduá. Teraz sú mŕtvi. To vieme - boli veľmi starostlivo identifikovaní. Iračania čakali na potvrdenie tohto faktu - a aspoň podľa mojej mienky si toto potvrdenie zaslúžia." Donald Rumsfeld však bol vystavený novinárskej poznámke, že Spojené štáty vznášali ostré námietky proti zverejňovaniu záberov mŕtvych amerických vojakov bývalou irackou televíziou. Minister odpovedal tvrdením, že bolo dôležité presvedčiť Iračanov o tom, že zástupy zástancov bývalého režimu rednú, čo by podľa neho mohlo zachrániť mnohé ďalšie životy amerických a spojeneckých vojakov, a možno i uľahčiť hľadanie tých, ktorí na koaličné sily útočia. S rovnakým argumentom včera vystúpil i americký civilný správca Iraku Paul Bremer: AUDIO: „Strategický význam ich smrti je v tom, že nám pomôže presvedčiť Iračanov, že po tom, ako sme oslobodili ich krajinu nedopustíme, aby sa stúpenci strany BAAS vrátili. Myslím si, že to časom zníži bezpečnostné hrozby, ktoré stoja pred našimi jednotkami.“ Fotografie mŕtvol bratov, ktorí boli synmi diktátora, ale i dôležitými predstaviteľmi jeho režimu, sa tak stali zbraňou v psychologickej vojne. Otázkou však je, nakoľko zbraňou účinnou. Jednak sa objavili nové výzvy Saddámových fidájínov na pomstu padlých a od utorka bolo v Iraku zabitých najmenej päť ďalších amerických vojakov. A potom je tu aj otázka presvedčivosti zverejnených záberov medzi masami Iračanov. Na jednej strane sú tu hlasy, aké zaznamenala napríklad agentúra Reuters, ktorej Sabah Šijal povedal: AUDIO: "Vyvoláva to veľkú radosť a nadšenie, vidieť fotografie ich mŕtvol. A dúfame, že chytia i veľkého vládcu." Na strane druhej sú tu však ľudia, ktorých nepresvedčí nič. Zastupuje ich nemenovaný obyvateľ irackej metropoly, ktorý i po zhliadnutí videa s televíznymi zábermi zohavených tiel Udaja a Kusaja vyhlásil: AUDIO: "Neverím tomu, čo som videl. Neverím, že je to pravda." Výklady neveriacich Tomášov sa pritom rôznia – od verzií o televíznych falzifikátoch až po tvrdenia, že kvôli takýmto záberom boli obetovaní nejakí nevinní ľudia. A potom sú tu ešte otázky etiky, vlastne obyčajnej ľudskej slušnosti. Kamal Samari, londýnsky hovorca organizácie Amnesty International, ktorá sa zaoberá otázkami ľudských práv, vysvetľuje svoje zmiešané pocity z tejto záležitosti: AUDIO: "Je pravda, že v zákony neobsahujú žiadny výslovný zákaz ukazovať vo vojne zábery mŕtvych tiel. No predsa len – v duchu našich pravidiel by mala byť rešpektovaná dôstojnosť každého – živého či mŕtveho, Iračana i Američana či Brita. A na základe toho sme presvedčení, že by bolo vhodnejšie takéto zábery neukazovať." Diskusie prebiehali aj v mnohých, najmä televíznych redakciách, hoci niektoré bez váhania vysielali fotografie mŕtvych Saddámových synov hneď ako ich získali, a bez ohľadu na dennú dobu. Pracovník Medzinárodného tlačového inštitútu so sídlom vo Viedni Anthony Loewftedt v tej súvislosti vidí konflikt dvoch odporujúcich si princípov: AUDIO: "Synovia Saddáma Husajna boli dôležitými ľuďmi súčasných dejín. Takže verejnosť má právo vedieť, čo sa im stalo a ako sa im to stalo. To je princíp, ktorý umožňuje zverejniť takéto zábery. A presný opak hovorí princíp, že nie je možné zverejniť také detailné fotografie smrteľných zranení, lebo je to nevkusné. Je v tom čosi pornografické a ľuďom to umožňuje zvrátené vyžívanie sa nad takýmito fotografiami." Podľa Anthonyho Loewftedta však bol tento konflikt princípov riešiteľný: AUDIO: "V nemeckej verejnoprávnej televízii ARD boli tieto obrázky mŕtvol také malé a tak ďaleko na pozadí spravodajského štúdia, že nemohli mať tento pornografický efekt. Nemohli ste presne vidieť povahu zranení. A myslím si, že to bol dobrý spôsob, ako sa s tým vysporiadať." Anthony Loewftedt z Medzinárodného tlačového inštitútu si však nemyslí, že by mali byť kritizované médiá. Podľa neho zodpovednosť leží na americkej vláde, ktorá dala svetu fotografie k dispozícii a voľnosť ich publikovať. A otázkou je, či pritom myslela na možné dôsledky. V budúcnosti sa tak môže stať, že budú televízie ukazovať mŕtvych amerických vojakov a odvolajú sa na dôvody, ktorými vysvetľujú zverejnenie záverov Saddámových synov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...