|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
1. august 2003
|
Pchjongjang súhlasí s mnohostrannými rozhovormi
|
Miroslav Neoveský
|
Biely dom i State department uvítali správu, že Severná Kórea súhlasila so šesťstrannými rozhovormi na vyriešenie nukleárnej krízy na Kórejskom polostrove. Príspevok k najnovšiemu vývoju pripravil, s použitím materiálov washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy Jeffreyho Donovana, Miroslav Neoveský.
Juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí dnes oznámilo, že Severná Kórea potvrdila, že súhlasí s rozhovormi. To iba potvrdilo predchádzajúce oznámenie ruského ministerstva zahraničných vecí. Na včerajšej tlačovej konferencii k tomu hovorca amerického State departmentu Richard Boucher povedal:
AUDIO
„Čo by som ja k tomu teraz povedal je, že sme povzbudení, veľmi povzbudení náznakmi, že Severná Kórea súhlasí s našimi návrhmi na mnohostranné rokovania.“
Ich účastníkmi budú obe Kóree, Spojené štáty, Čína, Rusko a Japonsko.
Experti však poukazujú na oveľa zložitejší obraz diplomatických snáh okolo americko-severokórejskej kontroverzie v otázke programu nukleárnych zbraní Pchjongjangu, ktorým si chcel vyvzdorovať americké ústupky. Podľa profesora ruského pôvodu Alexandra Mansurova z Ázijsko-pacifického centra bezpečnostných štúdií na Havajských ostrovoch, ruská diplomacia s Pchjongjangom hrala v posledných mesiacoch vedúcu rolu napriek tomu, že americkí predstavitelia i médiá to skôr ignorovali. Medzi Vladimírom Putinom a Kim Čong-ilom sa v posledných pár rokoch vyvinuli veľmi úzke vzťahy, hovorí Alexander Mansurov . Ďalej dodal:
AUDIO
„Putin a Kim Čong-il už po tri roky mali veľmi špeciálne vzťahy. Boli si osobne veľmi blízki. A tak, zatiaľ čo americká pozornosť sa sústredila na „čínsku koľaj“, tak Putin s Kim Čong-ilom udržiavali veľmi živú korešpondenciu osobnými listami. Nezvýrazňovalo sa to v médiách, ale to neznamená, že to tak nebolo. A Rusko tiež naliehalo na viacstranné rozhovory.“
Podľa Mansurova je iróniou, že Pchjongjang pociťoval zo strany Číny, svojho najväčšieho ochrancu, isté nepriateľstvo, lebo Washington naliehal na Peking, aby tlačil na Severnú Kóreu, aby urobila isté ústupky. Kim Čong-il pociťoval, že postoj Ruska je oveľa viacej v súlade s jeho záujmami, ako postoj Pekingu.
Až do včerajška Severná Kórea trvala na iba dvojstranných rozhovoroch s Washingtonom, ktorý však odmietal nechať sa Pchjongjangom vydierať. Neudivuje preto, že riaditeľ odboru pre kontrolu zbrojenia na americkom ministerstve zahraničných vecí John Bolton ešte včera v Soule okrem iného povedal, že „dni vydierania Kim Čong-ilom sa končia“. Podľa niektorých expertov to boli práve takéto tvrdé slová, ktoré donútili Pchjongjang ku zmene postoja. Iní experti, ako napríklad aj Sang-ču Kim z Inštitútu kórejsko-amerických štúdií vo Filadelfii mienil:
AUDIO
„Myslím si, že Severokórejčania sledujú vlastnú agendu. Pochybujem, že severokórejský veľvyslanec v Moskve reagoval na slová Johna Boltona. Severná Kórea sleduje vlastné ciele a je celkom dobre možné, že Putin ponúkol Kim Čong-ilovi niečo, čomu nemohol odolať.“
Na jednej strane sa Pchjongjang zúfalo snaží získať nejaké bezpečnostné záruky ešte pre prípadným Bushovým znovuzvolením, lebo sa obáva, že americký prezident by v druhom volebnom období mohol zaujať oveľa agresívnejší postoj. Na druhej strane tieto záruky Pchjongjangu nemôže dať ani Južná Kórea alebo Japonsko a dokonca ani Čína, ktorá je stále intolerantnejšia k severokórejskému nukleárnemu programu. Takéto záruky mu, podľa Sang-ču Kima môže poskytnúť iba Rusko. Osobitne za sprostredkovania Vladimíra Putina.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|